Pomlčková vojna: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 6:
Jadrom sporu bolo problém písania [[spojovník]]a, ktorý českí poslanci nesprávne označovali ako [[pomlčka]] (preto aj názov Pomlčková vojna je "nesprávny" v tom zmysle, že išlo o Spojovníkovú vojnu). Spojovník má podľa pravidiel slovenského a českého pravopisu inú grafickú podobu a inú funkciu ako pomlčka. Kým spojovník sa používa na spájanie slov (napríklad Frýdek-Místek), pomlčka sa používa na oddeľovanie (napr. na konci riadku) a na ostatné účely. Slovenská strana písanie spojovníka chápala jednak ako návrat k pôvodnému historickému písaniu názvu štátu, a jednak ako vyjadrenie federatívneho usporiadania štátu. Česká strana, ktorá si spojovník preinterpretovala na pomlčku, ho chápala ako symbol rozdelenia.
Nakoniec 29. marca federálny parlament rozhodol, že (dlhý) názov krajiny bude v českom jazyku bez pomlčky, teda "Československá federativní republika" a s pomlčkou v slovenskom jazyku, teda "Česko-slovenská federatívna republika". Toto riešenie bolo neuspokojivé a po dlhých rokovaniach a menej ako mesiaci [[20. apríl]]a [[1990]] federálny parlament zmenil znova (dlhý) názov krajiny na "Česká a Slovenská Federatívna Republika" (ČSFR). Problémom tohto kompromisu však bola skutočnosť, že sa v slovenskom a českom jazyku zvyčajne píše veľkým písmenom len prvé slovo názvov krajín. To, že sa celý názov krajiny bude písať veľkými písmenami však odstránilo problém, či písať slovo "Slovenská" v názve veľkým písmenom.
Aj keď "vojna" v názve nie je hodná tohto sporu, spor poukázal na vážne problémy medzi Čechmi a Slovákmi, ktoré sa týkali identity zdieľanej krajiny a napokon viedli k mierovému rozpadu štátu k 1.1.1993.
| |||