Za vážnejšiu prácu považoval [[veda|vedu]] a [[medicína|medicínu]], v ktorých, rovnako ako v hudbe, získal medzinárodné ocenenie. Nevytvoril mnoho skladieb, svojou originalitou však zaujal [[Rusko]], svet a aj iných skladateľov, akými boli napríklad [[Claude Debussy]], [[Maurice Ravel]], [[Jean Sibelius]] či [[Igor Stravinskij]]. Narodil sa ako nemanželský syn ruského kniežaťa. Veľmi skoro vedel rozprávať a hrať na rozličných nástrojoch. Ako deväťročný skomponoval prvú skladbu.
Mocnejšia však bola jeho vedecká ambícia, preto začal študovať na Lekársko - chirurgickej akadémii v Petrohrade. Zároveň sa venoval hudbe. Promoval ako doktor medicíny. Neskôr sa stal univerzitným profesorom [[chémia|chémie]]. Postupne sa vypracoval na najväčšieho dobového ruského odbroníka v tejto vede. Napriek tomu, že hudba bola Borodinovou vášňou, venovať sa jej mohol iba vtedy, ak mu pri práci zvýšil čas. Stretnutie s [[Mocná hŕstka|Mocnou hŕstkou]] však rozhodlo o jeho budúcom osude.
Cieľom Mocnej hŕstky bolo vytvoriť ruskú národnú hudbu. Pod týmto vplyvom Borodin roku [[1867]] dokončil ''I. symfóniu Es - dur''. Svojej ''II. symfónii h - mol'' dal názov ''Bohatierska''. Diela boli úspešné. Prácu na 3. [[symfónia|symfónii]] a historickej opere [[Knieža Igor]] prerušila náhla smrť. Mal podlomené zdravie po srdcových záchvatoch a [[cholera|cholere]]. Raz v noci sa Borodin vybral na večierok do Akadémie. O polnoci, keď zábava vrcholila, zlyhalo mu srdce.
