Liptovská Sielnica: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 32:
Zaplavenú dedinu pripomínajú: cintorín, Borový háj, budova mlyna a osada [[Brnice]], ako súčasť obce Liptovská Sielnica od roku 1925. V roku 1968 bola k obci Liptovská Sielnica pričlenená aj obec [[Liptovská Mara (obec)|Liptovská Mara]]. Obec bola celá zaplavená, zostala len veža kostola a rímskokatolícka fara.
Najstaršia zachovaná písomná zmienka o obci Sielnica je z r. [[1256]]. V r. [[1463]] získala od kráľa Mateja Korvína výsady slobodného mestečka. Najstaršia zachovaná pečať je z r. [[1630]]. Jej symboly sa nachádzajú v súčasnom obecnom erbe. Obec bola známa výrobou plátna, sanitry a piva. Jarmoky sa v Sielnici konali 2x v roku "na Jakuba" a "na Okulu". V [[70. roky 19. storočia|sedemdesiatych rokoch 19. storočia]] bola v obci zriadená pošta. V roku [[1921]] vzniklo Podtatranské elektrické družstvo Potenciál. Liptovská Sielnica sa tak stála jednou z prvých elektrifikovaných obcí na Liptove. Elektráreň s turbínou umiestnili v budove urbárskeho mlyna. V r. [[1929]] založili Úverné družstvo "U Novákov". Kultúrnej práci sa venovali Spolok striezlivosti (1845), Čitateľský spolok (1871), Beseda (1919). Pri besede pracoval spevokol, divadelný, telocvičný odbor a odbor bábkového divadla. V čase Slovenského štátu zanikla, v jej činnosti pokračoval Miestny odbor Matice slovenskej a Združenie evanjelickej mládeže. V povojnovom období kultúrne dianie v obci zastrešovala Osvetová beseda. Od konca 19. storočia dodnes v obci pracuje Dobrovoľný hasičský zbor.
==Obec dnes== V obci sa nachádza aj polícia a zdravotné stredisko so všeobecným a detským lekárom. == Významní rodáci ==
| |||