|
'''Elektrochemický rad napätia kovov''' alebo '''Beketov rad''' (podľa [[Nikolaj Nikolajevič Beketov|Nikolaja Nikolajeviča Beketova]]) je zoznam kovov[[kov]]ov, zoradených vzostupne podľa hodnôt ich [[Štandardný elektródový potenciál|štandardného elektródového potenciálu]] (čiže elektródového potenciálu vzťahujúceho sa na vodíkovú elektródu). Na základe týchto hodnôt jerozdelil možnéBeketov získaťkovy informáciuna oušľachtilé vlastnostia kovovneušľachtilé (oneušľachtilé ichkovy oxidačno–redukčnýchpri vlastnostiachreakciách aso ichzriedenými reaktivitekyselinami –vytláčajú podľa[[vodík]], nich rozdelil Beketovušľachtilé kovy nanereagujú dvea základnévodík skupiny – na kovy ušľachtilé a neušľachtilénevytláčajú).
'''== Redukovaný rad ''' napätia kovov ==▼Zaujímavosťou je napr. [[titán]] (Ti). Titán je - ako vyplýva z Beketovho radu - neušľachtilý kov a pritom je známy svojou mimoriadnou odolnosťou. Dôkaz o jeho neušľachtilosti podáva výsledok reakcie s [[kyselina fluorovodíková|kyselinou fluorovodíkovou]] HF. Odolnosť je spôsobená inými faktorami (pasivácia).
*'''<div align="center">[[Lítium|Li]] – [[Rubídium|Rb]] – [[Draslík|K]] – [[Cézium|Cs]] – [[Bárium|Ba]] – [[Stroncium|Sr]] – [[Vápnik|Ca]] – [[Sodík|Na]] – [[Horčík|Mg]] – [[Berýlium|Be]] – [[Hliník|Al]] – [[Mangán|Mn]] – [[Titán|Ti]] – [[Zinok|Zn]] – [[Chróm|Cr]] – [[Železo|Fe]] – [[Kadmium|Cd]] – [[Indium|In]] – [[Tálium|Tl]] – [[Kobalt|Co]] – [[Nikel|Ni]] – [[Cín|Sn]] – [[Olovo|Pb]] – '''[[Vodík|H<sub>2</sub>]] ''' – [[Bizmut|Bi]] – [[Meď|Cu]] – [[Osmium|Os]] – [[Ruténium|Ru]] – [[Striebro|Ag]] – [[Ortuť|Hg]] – [[Platina|Pt]] – [[Zlato|Au]] ''' </div>▼
Niektoré kovy, napriek tomu, že stoja v Beketovom rade vľavo od vodíka (teda sú neušľachtilé) sa v roztokoch kyselín nerozpúšťajú, čo je však spôsobené inými faktormi - pasiváciou povrchu vrstvou kyselinám odolných [[oxid]]ov, príp. iných zlúčenín daného kovu. (napr. [[titán]], ktorý je známy svojou mimoriadnou odolnosťou voči kyselinám, s výnimkou [[Kyselina fluorovodíková|kys. fluorovodíkovej]]).
▲*'''[[Lítium|Li]] [[Rubídium|Rb]] [[Draslík|K]] [[Cézium|Cs]] [[Bárium|Ba]] [[Stroncium|Sr]] [[Vápnik|Ca]] [[Sodík|Na]] [[Horčík|Mg]] [[Berýlium|Be]] [[Hliník|Al]] [[Mangán|Mn]] [[Titán|Ti]] [[Zinok|Zn]] [[Chróm|Cr]] [[Železo|Fe]] [[Kadmium|Cd]] [[Indium|In]] [[Tálium|Tl]] [[Kobalt|Co]] [[Nikel|Ni]] [[Cín|Sn]] [[Olovo|Pb]] ''[[Vodík|H<sub>2</sub>]]'' [[Bizmut|Bi]] [[Meď|Cu]] [[Osmium|Os]] [[Ruténium|Ru]] [[Striebro|Ag]] [[Ortuť|Hg]] [[Platina|Pt]] [[Zlato|Au]] '''
Z pozície kovu v Beketovom rade možno získať informáciu o oxidačno-redukčných vlastnostiach daného kovu - čím viac vľavo je postavený určitý kov, tým má lepšiu schopnosť odovzdávať [[elektrón]]y (redukčné vlastnosti), naopak, prvky na pravej strane majú oxidačné vlastnosti (radi elektróny prijímajú). Zovšeobecnením pravidla o vytláčaní/nevytláčaní vodíka je vytláčanie prvku, stojaceho v Beketovom rade vpravo, prvkom na ľavej strane - napr. vyzrážanie medi z [[roztok]]u [[Síran meďnatý|síranu meďnatého]] železom.
Kov stojaci vľavo od vodíka (H<sub>2</sub>) je schopný kov (v kladnom oxidačnom stave) stojaci vpravo zredukovať a sám sa oxiduje<br />
Kov (v kladnom oxidačnom stave) stojaci vpravo od vodíka (H<sub>2</sub>) je schopný kov stojaci vľavo zoxidovať a sám sa redukuje
'''Úplný rad'''
*Li Rb K Cs Fr Ba Ra Sr Ca Na La Y Mg Pr Ce Ho Nd Er Tm Tb Sm Lu Pm Dy Gd Yb Ac Cm Sc Es Lr Eu Be Fm Cf Th Md Hf Al Zr Pa U Np Pu No Mn V Ti Bk Si Am B Ta Zn Cr Nb Ga Fe Cd In Tl Co Ni In Sn Pb W
*'''H<sub>2</sub>'''
*Mo Ge Sb As Tc Re Bi Cu Po Te Os Rh Ru Ag Hg Pd Ir Pt Au
:Fe<sup>0</sup> (s) + Cu<sup>2+</sup>SO<sub>4</sub> (aq) → Cu<sup>0</sup> (s) + Fe<sup>2+</sup>SO<sub>4</sub> (aq)
[[Chemická reakcia|Reakcie]] prebiehajúce pri styku železa s ušľachtilejším kovom vo vlhkom prostredí spôsobujú [[Korózia|korodovanie]] železných predmetov. Obdobný typ reakcie beží aj v klasických olovených [[Sekundárny elektrochemický článok|akumulátoroch]] - tu však nastáva zmena oxidačného stupňa olova z Pb<sup>0</sup> cez Pb<sup>2+</sup> až po Pb<sup>4+</sup> a naopak. [[Elektrolyt]]om je zriedená [[kyselina sírová]].
Čím viac je kov postavený v elektrochemickom rade napätia kovov vľavo, tým ľahšie sa oxiduje na katióny. Čím viac je kov postavený v elektrochemickom rade napätia vravo, tým ľahšie sa jeho katióny redukujú na kov.<br />
Kovy, umiestnené v elektromickom rade napätia kovov napravo od vodíka, sa všeobecne nazývajú ušľachtilé a kovy stojace naľavo od vodíka sa nazývajú neušľachtilé. Kov, ktorý je vpredu vytláča kov ktorý je za ním.<br />
Neušľachtilé kovy pri reakciách so zriedenými kyselinami vytláčajú vodík. Ušľachtilé kovy nereagujú a vodík nevytláčajú.
[[Kategória:Elektrochémia]]
[[Kategória:Kovy]]
[[en:Galvanic series]]
| 