Istič: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Peter439 (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Riadok 2:
 
Jeho hlavné parametre sú menovité [[Elektrické napätie|napätie]], pre ktoré je istič stavaný a menovitý [[Elektrický prúd|prúd]], ktorý udáva veľkosť prúdu, pri ktorom sa istič rozpojí.
[[Obrázok:Circuit Breaker 115 kV.jpg|left|200px|thumb|Vysokonapäťový 3-fázový istič na 1200A a 115 000V]]
 
=== Rozdelenie ističov ===
==Konštrukcia==
[[Obrázok:Circuit Breaker 115 kV.jpg|leftright|200px|thumb|Vysokonapäťový 3-fázový istič na 1200A a 115 000V]]
Rozdeľujú sa podľa:
''Spôsobu zhášania oblúka na:''
* vzduchové - oblúk medzi kontaktmi vzniká vo vzduchu a na jeho zhášanie sa používa deionová zhášacia komora
* olejové - oblúk medzi kontaktmi vzniká v oleji a pôsobením oleja sa zháša
''Počtu pólov na:''
* jednopólové - používané na istenie jednofázových vedení a spotrebičov
* trojpólové - používajú sa na istenie trojfázových obvodov
''Veľkosti menovitého prúdu na:''
* drobné (do 63A)
* stredné (100 - 630A)
* veľké (nad 1000A)
''Druhu prúdu na:''
* jednosmerné
* striedavé
* univerzálne
''Vypínacej charakteristiky na ističe na istenie:
* vedení
* motorov
* špeciálne
''Spôsobu ovládania na:''
* ručné
* strojové
 
== Konštrukcia ==
 
=== Funkčné časti ističov ===
Aby prístroj mohol pôsobiť ako istič v obvode s nízkym napätím, musí mať:
* kontaktový systém
* zariadenie na zhášanie oblúka
* zariadenie na ovládanie s voľnobežkou
* zariadenie na poruchové vypínanie - spúšť
 
=== Kontaktová sústava ===
Dimenzuje sa na trvalý prenos menovitého prúdu a musí vydržať aj krátkodobé zaťaženie skratovým prúdom. Pri malých ističoch môže byť kontaktová sústava ''jednoduchá'' alebo ''mostíková'' s jedným až dvoma prerušeniami. Malé hmotnosti pohyblivých kontaktov umožňujú dosiahnutie veľkých vypínacích rýchlostí kontaktov. Kontakty sa vyrábajú zo zliatiny [[Striebro|striebra]] s prísadami, ktoré zvyšujú ich tepelnú vodivosť. Pri stredných a veľkých ističoch sa používajú najmä palcové kontakty. Ich tvar sa navrhuje tak, aby pri vypínaní skratového prúdu nenastalo zvýšenou teplotou ich zvarenie. Konštrukcia musí umožňovať jednoduchú a rýchlu výmenu kontaktov. Moderné ističe sú vybavené pomocnými mostíkovými kontaktmi.
 
=== Ovládací a voľnobežný mechanizmus ===
Malé a stredné ističe sa ovládajú ručne. Pri veľkých ističoch môže byť ručné ovládanie kombinované so strojovým pohonom. V zopnutej polohe sa systém zabezpečuje zámkou voľnobežky.
 
=== Spúšte ===
Sú to zariadenia, ktoré svojím účinkom zabezpečujú pôsobenie voľnobežného mechanizmu vtedy, ak prúd v obvode zmení svoju veľkosť pod alebo nad nastavenú hodnotu. Spúšť vytvára prúdová dráha (cievka, [[bimetal]]) a vybavovací mechanizmus (kotva). Spúšť sa skladá z elektrickej časti (cievka elektromagnetu) a mechanickej časti (kotva elektromagnetu). Ak cievkou prechádza plný prúd hlavného obvodu, spúšť je označovaná ako ''primárna''. Ak sú pruúdy v obvode veľké, alebo treba spúšť galvanicky oddeliť od siete, napája sa spúšť z prístrojového transformátora a je označovaná ako ''sekundárna''. Čas reakcie spúšte závisí od veľkosti prechádzajúceho nadprúdu, preto sa nazýva závislá spúšť. Niektoré druhy ističov majú zabudovanú ''kataraktovú spúšť''. Je to elektromagnetická spúšť s hydraulickým oneskorovacím zariadením z nemagnetického materiálu. Puzdro je naplnené kvapalinou s nízkym bodom tuhnutia a nachádza sa v ňom pohyblivé jadro z feromagnetického materiálu, ktoré je pružinou tlačené do zadnej polohy.
 
'''Pri vypínaní skratové prúdu''' pôsobí spúšť elektromagnetická. Magnetické pole vytvorené cievkou, ktorou prechádza skratový prúd, dosť veľké na to, aby pritiahlo kotvu pôsobiacu na zámok voľnobežného mechanizmu aj napriek veľkej vzduchovej medzere. Pôsobenie spúšte v tomto prípade je '''časovo nezávislé'''.
 
'''Pri vypínaní nadprúdu''' pôsobí spúšť ako oneskorovacia. Magnetické pole vzbudené cievkou, ktorou prechádza prúd, stačí iba pomalou rýchlosťou vťahovať jadro do dutiny cievky. Pri určitej šírke medzery sa kotva pritiahne a istič vypína. V tomto prípade je vypínanie '''časovo závislé'''.
 
[[Obrázok:Circuitbreaker.jpg|right|thumb|150px|Prierez ističom]]
=== Časti ističa ===
# ovládacia páčka
# aretačný mechanizmus
Řádek 15 ⟶ 61:
# zhášacia komora
 
== Činnosť ==
Všetky ističe majú tú istú funkciu, ale ich parametre sa líšia v závislosti na napäťovej triede, veľkosti medzného prúdu a druhu ističa. Istič musí rozpoznať chybu; v nízkonapäťových je to vo vnútri samotného ističa, vysokonapäťové majú oddelené zariadenia na odhalenie nadprúdu alebo skratu. Ak je chyba odhalená, kontakty v ističi sa musia rozpojiť aby sa tým zamedzilo prechádzanie prúdu. Niektoré používajú mechanickú energiu na rozpojenie kontaktov, iné energiu zo samotného nadprúdu, napríklad pre rôzne [[Cievka (elektrická súčiastka)|cievky]]. Ak je dodávka prúdu prerušená, môže vzniknúť elektrický oblúk, ktorý je rušený/zhášaný v zhášacej komore. Nakoniec ak je obvod bezpečne rozpojený, kontakty môžu byť opäť spojené aby sa obnovila dodávka prúdu.
 
=== Zhášanie elektrického oblúka ===
{{Technický výhonok}}
Rýchle a spoľahlivé zhášanie oblúka zabezpečuje zhášacia komora, ktorú obsahuje každý istič. Pri starších typoch ističov sa využívali komory s pólovými nadstavcami a zhášacou cievkou - tento spôsob sa používa iba pri ističoch na [[jednosmerný prúd]]. V súčasnosti sa používajú deionové zhášacie komory. Elektrodynamické sily vyvolané prúdovou slučkou vháňajú oblúk do zhášacej komory. Medzi kovovými doskami sa oblúk rozdelí na väčší počet oblúkov, spojených do série. Prudkým zväčšením dĺžky oblúka narastá celkový odpor vodivej dráhy a intenzívne ochladzovanie. V dôsledku toho nastáva deionizácia a oblúk sa zháša. Ďalšie zväčšenie účinnosti zhášania sa dosiahne zväčšením rýchlosti vypínania pohyblivých kontaktov. Ak sa oblúk zapáli v čase do 5ms od vzniku skratu a zhášacia komora má dostatočný počet deliacich komôr, istič môže mať obmedzovací účinok. Táto úprava umožňuje zvýšenie vypínacieho prúdu malých ističov až na 10kA.
 
[[af:Stroombreker]]