Jan Syrový: Rozdiel medzi revíziami
na zaklade (najma) en a cs wiki |
(Žiaden rozdiel)
|
Verzia z 22:20, 4. marec 2008
Armádny generál Jan Syrový (* 24. február 1888, Třebíč – † 17. október 1970, Praha) bol československý národny hrdina, člen a veliteľ Československých légií v Rusku a predseda česko-slovenskej vlády v období Mníchovskej dohody od 5. októbra do 30. novembra 1938.
| Jan Syrový | |
 | |
 | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Narodenie | 24. február 1888 Třebíč, Česko |
| Úmrtie | 17. október 1970 Praha, Česko |
| Politická strana | bez straníckej príslušnosti |
| Odkazy | |
 | Jan Syrový (multimediálne súbory) |
Vojenská kariéra
Jan Syrový vyštudoval stavebný odbor na priemyslovej škole. Rok slúžil ako dobrovoľník v rakúsko-uherskej armáde. V dobe vypuknutia prvej svetovej vojny pracoval vo Varšave, kde se prihlásil ako dobrovoľník do ruskej armády.
Hoci nastúpil ako bežný vojak, čoskoro dosiahol povýšenie na dôstojníka. Zúčastnil se bojov u Zborove, pri ktorej prišiel o oko. Už v hodnosti generála absolvoval celú sibírsku anabázu československých legionárov. V júni 1920 sa vrátil do Česko-Slovenska ako všetkými rešpektovaný národný hrdina.
Stal sa zemským vojenským veliteľom, v roku 1925 potom náčelníkom hlavného armádneho štábu. Od roku 1933 zastával funkciu generálneho inšpektora česko-slovenskej brannej moci. Niekoľko mesiacov tiež zastával funkciu ministra národnej obrany.
Mníchovské udalosti a rozbitie Česko-Slovenska
22. septembra 1938, v čase silnejúceho tlaku nacistického Nemecka o rozbitie Česko-Slovenska bol Syrový povolaný na Pražský hrad, aby svojou autoritou upokojil zhromaždený dav skandujúci "dajte nám zbrane alebo Syrového." Syrový protestoval, ale vzhľadom na to, že Edvard Beneš v tej dobe spal, podarilo sa ho presvedčiť a pred dav vystúpil. V tej istý deň, po odstúpení vlády Milana Hodžu i napriek výhradám prijal miesto predsedu novej, úradníckej česko-slovenskej vlády. Sám hovoril, že poverenie prezidenta Beneša chápal ako rozkaz. Syrového vláda najprv vyhlásila mobilizáciu (23. septembra), no postupne ustupovala nátlaku Francúzska (neochotného plniť svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o vojenskej pomoci) a Británie, ktoré viedli voči hitlerovskému Nemecku politiku appeasementu. Počas jeho predsedníctva došlo k podpísaniu a prijatiu Mníchovskej dohody a obsadeniu česko-slovenského pohraničia nemeckými silami na jej základe. Obranná stratégia prvej česko-slovenskej republiky bola založená na spolupráci so spojencami úplne zlyhala a vláda vedená Syrovým (v súlade s prezidentom Benešom) rozhodla napriek nesúhlasu obyvateľstva o odstúpení území Nemecku. Po následnej rezignácii Edvarda Beneša na post prezidenta bol od 5. októbra 1938 úradujúcim prezidentom Česko-Slovenska.
V priebehu jeho predsedníctva bola prijatá Žilinská dohoda a Zákon o autonómii Slovenskej krajiny.
Vo funkcii predsedu vlády i úradujúceho prezidenta zotrval do 30. novembra 1938, keď bol Dr. Emila Háchu zvolený za druhorepublikového prezidenta a Rudolf Beran bol vymenovaný predsedom vlády. V novej vláde bol Syrový ministrom národnej obrany.
Ako minister obrany sa Syrový podieľal na pokojnom obsadení zbytku Čiech nemeckou armádou v marci 1939. Na základe telefonátu prezidenta Háchu s predsedom vlády Beranom vydal okrem iného príkaz, aby nepriateľovi nebol kladený odpor a armáda sa nechala pokojne odzbrojiť. 15. marca 1939 sa na Pražskom hrade stretol s Adolfom Hitlerom. Ministrom obrany bol do 27. apríla 1939, keď sa stal predsedom protektorátnej vlády Alois Eliáš.
V dobe nemeckej okupácie za tzv. protektorátu a počas druhej svetovej vojny sa Syrový žiadnym spôsobom politicky neangažoval, a to ani na strane odboja, ani kolaboráciou s okupantami.
Po druhej svetovej vojne
Hoci sa počas okupácie Syrový neangažoval, bol hneď 14. mája 1945 zatknutý a odsúdený na dvadsať rokov za vlastizradu. Osudným sa mu stal predovšetkým rozkaz z marca 1939, hoci k jeho vydaniu bol poverený vrchným veliteľom - prezidentom Háchom. Za priťažujúcu okolnosť bolo tiež považované podanie ruky Adolfovi Hitlerovi pri jeho vstupe na Pražský Hrad (čo bolo zaznamenané fotografiou).
Z väzenia bol propustený po štrnástich rokoch na základe amnestie prezidenta Antonína Novotného v roku 1960. Svoje odsúdenie niesol veľmi ťažko a až do smrti ho neprestal považovať za nespravodlivé, pretože vo všetkých prípadoch nepopulárnych činov a rozhodnutí plnil ako vojak rozkazy nadriadených.
Syrový zomrel v Prahe vo veku 82 rokov 17. októbra 1970.