Župa (Uhorsko po roku 1849): Rozdiel medzi revíziami

d
wl, t
d (→‎Vlastné Uhorsko: opraveny link na zupu)
d (wl, t)
 
#[[Orava (región)|Oravská župa]] (Árva) ([[Dolný Kubín]], SK, PL)
#[[Tekov (župa)|Tekovská župa]] (Bars) ([[Zlaté Moravce]], SK)
#[[Ostrihom (župa)|Ostrihomská župa]] (Esztergom) ([[Ostrihom (mesto)|Ostrihom]], SK, H)
#[[Hont (župa)|Hontianska župa]] (Honth /Hont) ([[Šahy]], SK, H)
#[[Liptov (župa)|Liptovská župa]] (Liptó) ([[Liptovský Mikuláš]], SK)
#[[Novohrad (uhorská župa)|Novohradská župa]] (Nógrád) ([[Balašské Ďarmoty]] (hu:Balassagyarmat), SK, H)
#[[Nitra (župa)|Nitrianska župa]] (Nyitra) ([[Nitra]], SK)
#[[Bratislava (župa)|Bratislavská župa]]/Prešporská/pôvodne: Prešpurská (Pozsony) ([[Bratislava]] (vtedy:Prešporek), SK, H)
#[[Trenčín (župa)|Trenčianska župa]] (Trencsén) ([[Trenčín]], SK)
#[[Turiec (región)|Turčianska župa]] (Túrótz / Túrócz / Túróc / Turóc) ([[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], SK)
#[[Zvolen (župa)|Zvolenská župa]] (Zólyom) ([[Banská Bystrica]], SK)
 
 
== Rijeka ==
Mesto [[Rijeka]] (''Fiume'') tvorilo osobitný celok. Hádali sa oň vlastné Uhorsko a Chorvátsko-Slavónsko, a preto niekoľko krátniekoľkokrát zmenilo vlastníka.
 
= Dejiny =
 
== Druhé, tzv. [[Geringer]]ovo, provizórium (13. 9. 1850 – 18. 1. 1853) ==
Hore spomenutých 5 dištriktov bolo premenených na civilné dištrikty, ktoré sa delili na župy a tie na (slúžnovské) [[okres]]y. Územie niektorých žúp sa zmenilo a niektoré župy boli novo vytvorené. Dištrikty viedli hlavní dištriktní župani, župy prednostovia a slúžnovské okresy slúžni (=šlachtickíšľachtickí sudcovia).
 
== Tzv. definitívum (19. 1 .1853 – 20. 10. 1860) ==
 
== Modernizované staré stolice (1867 – 1918/1923) ==
Od roku 1867 územne aj naďalej viac-menej existovali staré samosprávne stolice (opätovné rozdelenie Oravsko-turčianskej župy a spojenie Dolnonitrianskej a Hornonitrianskej župy), no niektoré zmeny v priebehu hraníc zostali zachované a funkcia starých stolíc ako útvrovútvarov šlachtyšľachty bola značne obmedzená. Predovšetkým ich už neviedli len šlachtici. Hlavným útvarom župy bol municpálnymunicipálny výbor pozostávajúci z 50% virilistov (osôb platiacich najvyššie priame dane) a z 50% iných, volených osôb spĺňajúcich predpísaný cenzus plus členov ex-offo (zástupca župana, hlavný notár a iní). Na čele župy bol hlavný župan, ktorý bol vládnym úradníkom podriadeným Ministerstvu vnútra Uhorska. Zástupca župana bol takisto veľmi dôležitou funkciou.
 
Uhorsko pozostávalo zo žúp a tie zo [[slúžnovský okres|slúžnovských okresov]] (zjednodušene nazývaných okresy aj v oficiálnych dokumentoch)
 
V roku 1867 bolo v Uhorsku vytvorených 64 žúp (71 vrátane Chorvátska-Slavónska). Tento počet (71) sa až do roku 1918 nezmenil, iba župa Turňa bola zrušená v roku 1882. Počet slúžnovských okresov do roku 1910 stále rástol. Okolo roku 1891 jestvovalo 409 slúžnovských okresov. Na území súčasného Slovenska bolo po roku 1882 7 celých žúp (Liptovská, Nitrianska, Šarišská, Tekovská, Trenčianska, Turčianska, Zvolenská), väčšia časť 11 žúp (Abovsko-turnianska, Bratislavská, Gemersko-malohontská, Hontianska, Komárňanská, Novohradská, Oravská, Ostrihomská, Spišská, Užská a Zemplínska) a iba niekoľko obcí z dvoch žúp (Rábska a Mošonská). V roku 1918 navyše na Slovensku existovali 4 municipiálnemunicipálne mestá.
 
Právomoci žúp po roku 1867 stále ubúdali a presúvali ich na ministerstvá. V roku 1869 bolo z právomoviprávomoci žúp vyňaté súdnictvo a neslôrneskôr aj stavebno-techníckétechnické záležitosti, sirotské záležitosti, lesníctvo, verejná bezpečnosť, veterinárna služba a (celkové) finančné hospodárenie. Najdôležitejšie zmeny sa týkali miest: MunicipiálnyMunicipálny zákon č. 42/1870 zrušil staré práva slobodných kráľovských miest a veľa municipiálnychmunicipálnych miest (na Slovensku Bratislava a Košice) bolo vyňatých z právomoci žúp. V roku 1876 však mestá – okrem 25 najdôležitešíchnajdôležitejších miest (+ 5 v Chorvátsku-Slavónsku) – svoju „nezávislosť“ opäť stratilo.
 
V roku 1868 bolo [[Sedmohradsko]] definitívne pričlenené k vlastnému Uhorsku a mesto [[Rijeka]] získalo autonómiu. V roku 1873 bola časť [[Vojenská hranica|Vojenskej hranice]] pričlenená k vlastnému Uhorsku a časť k Chorvátsku-Slavónsku. Väčšie reorganizácie (vrátane zmien hraníc žúp) sa vykonali v roku 1876 a menšie zmeny hraníc v rokoch 1877, 1882 a 1884.
22 473

úprav