Severoamerická dohoda o voľnom obchode: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Eurobasi (diskusia | príspevky)
d odstránenie "výhonku"
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
[[Image:Map of NAFTA.png|thumb|right|Krajiny NAFTA]]
[[Image:Nafta.jpg|thumb|300px|NAFTA - úvodná ceremónia, október 1992]]
 
'''Severoamerická dohoda o voľnom obchode''' (po [[angličtina|anglicky]]: ''North American Free Trade Agreement'', '''NAFTA''') je obchodná dohoda spájajúca [[Kanada|Kanadu]], [[Spojené štáty americké]] a [[Mexiko]] do [[zóna voľného obchodu|zóny voľného obchodu]].
 
Dohoda o NAFTA bola podpísaná 17. decembra 1992 v hlavných mestách členských štátov - USA, Kanady a Mexika prezidentmi týchto krajín. Následne na to dohodu ratifikovali národné parlamenty a dohoda o NAFTA nadobudla účinnosť [[1. január]]a [[1994]].
 
'''''Podpísaním a ratifikáciou dohody o NAFTA''''' došlo k hospodárskemu zjednoteniu územia s rozlohou vyše 21 mil. km<sup>2</sup> s približe 400 mil. obyvateľov. Najdominantnejšou krajinou v rámci NAFTA sú USA, ktoré vytvárajú približne 90% celkovej produkcie troch členských krajín.
 
Objemom HDP (11,4 bil. USD) je NAFTA najväčším hospodárskym združením sveta. Jej ekonomiky predstavujú tretinu svetového HDP, 19% svetového vývozu a 25% dovozu.
 
Řádek 10 ⟶ 13:
Vzniku NAFTA predchádzala dohoda o voľnom obchode medzi USA a Kanadou, tzv. '''CUSFTA''', ktorá vstúpila do platnosti [[1. januára]] [[1989]]. [[CUSFTA]] sa v podstate stala základom pre vznik NAFTA. NAFTA je však rozšírenou a zdokonalenou podobou CUSFTA, NAFTA zahŕňa z veľkej časti záväzky Mexika zaviesť taký stupeň [[liberalizácie obchodu a investícií]], aký bol dohodnutý medzi USA a Kanadou pred rokom 1998.
 
'''''Hlavné zvláštnosti NAFTA''''' spočívajú v skutočnosti, že:
 
'''''Hlavné zvláštnosti NAFTA''''' spočívajú v skutočnosti, že:
* nezahŕňa trilaterálne pravidlá pre sektor poľnohospodárstva - namiesto toho boli dohodnuté popri CUFTA dve samostatné bilaterálne dohody medzi USA a Mexikom. Na základe týchto dohôd by sa mal vytvoriť voľný obchod s poľnohospodárskymi produktmi v priebehu 15 rokov;
* okrem voľného tovaru dohoda predpokladá aj voňý pohyb služieb a kapitálu, čím sa odlišuje od klasickej dohody o voľnom obchode, a keďže neobsahuje [[voľný pohyb pracovných síl]], je niekedy považovaná za tzv. ''obmedzený spoločný trh''.
 
'''''Najvýznamnejšie ustanovenia NAFTA''''' sa týkajú šiestich hlavných oblastí:
 
'''''Najvýznamnejšie ustanovenia NAFTA''''' sa týkajú šiestich hlavných oblastí:
{| class="wikitable"
|-
Řádek 26 ⟶ 27:
6. riešenie sporov.
|}
 
'''''Hlavné ciele NAFTA''''' sú uvedené v článku 102 Dohody:
* odstránenie bariér voľného obchodu a uľahčenie cezhraničného pohybu tovarov a služieb medzi členskými štátmi,
* podpora podmienok vhodných na rozvoj onkurencie v pásme voľného obchodu
Řádek 34 ⟶ 36:
* vytvorenie rámca na ďalšiu trilaterálnu, regionálnu a multilaterálnu spoluprácu, ktorý prispeje k ďalšiemu rozšíreniu dohody a k nasledovnému zvýšeniu výhod pre členské krajiny.
 
'''''Hlavné orgány NAFTA:'''''
 
'''''Hlavné orgány NAFTA:'''''
''Na rozdiel od Európskej únie'' NAFTA na svoju činnosť nevytvorila celý rad nadnárodných orgánov ani žiaden právny orgán, ktorého právo by bolo nadriadené právu jednotlivých členských štátov.
* ''Hlavným orgánom'', ktorý si NAFTA vytvorila, je '''Komisia pre voľný obchod'''. Komisia zahŕňa predstviteľovpredstaviteľov vlád všetkých zúčastnených krajín. Je ústredným orgánom NAFTA, ale nie je orgánom v skutočnom zmysle slova. Predstavitelia sa schádzajú iba v prípade potreby, resp. na pravidelných výročných zasadnutiach. Komisia dohliada na implementáciu a ďalšie rozširovanie dohody. Okrem toho je zodpovedná aj za urovnávanie obchodných sporov, tzn. že funguje ako [[rozhodcovský súd]]. Komisia taktiež dohliada na činnosť výborov, pracovných skupín a ďalších orgánov, ktoré si NAFTA môže vytvoriť.
* Za každodenný chod organizácie a za implementáciu dohody do praxe sú v každej krajine zodpovedný tzv. '''koordinátori NAFTA''' - predstavitelia obchodných oddelení v každej krajine. NAFTA neustále napreduje pri dosahovaní tohto cieľa, ktorým je vytvorenie pásma voľného obchodu medzi členskými krajinami do roku [[2008]]. Na dosiahnutie tohto cieľa si NAFTA vytvorila ''30 pracovných skupín'', výborov a ďalších orgánov, ktoré podporujú obchod a investície a zabezpečujú efektívnu implementáciu a administratívu NAFTA. Všetky tieto orgány pracujú najmä na dosiahnutí cieľa v oblastiach ako obchodovanie s tovarmi, colnice, obchod s poľnohospodárskymi produktmi a subvencie, vládne obstarávanie, investície a služby, cezhraničný pohyb obchodníkov, riešenie sporov.
* Všetky orgány NAFTA okrem toho pomáhajú pri ďalšej implementácii dohody a vytvárajú '''fóra pre predstaviteľov členských krajín''', prostredníctvom ktorých dochádza k ďalšej liberalizácii obchodu medzi členmi.
Řádek 43 ⟶ 44:
* NAFTA má zriadený aj '''Arbitrážny panel''', zložený z ''tridsiatich členov'' menovaných Komisiou pre voľný obchod na obdobie 3 rokov s možnosťou opätovného menovania.
 
Už od svojich začiatkov bola '''NAFTA terčom rôznych kritikov''', pretože dochádzalo už pred jej vznikom k mnohým kontroverziám. [[Transnacionálne korporácie]] podporovali vznik a fungovanie NAFTA, pretože dúfali, že nižšie ''colné tarify'' a postupné odstraňovanie ''prekážok voľného obchodu'' zvýšia v časovom horizonte niekoľkých rokov ich zisky. Na druhej strane [[pracovné zväzky]], najmä v USA a Kanade, nesúhlasili so vznikom tohto zoskupenia, pretože predpokladali, že dôjde k výraznému zníženiu nezamestnanosti pre posun výroby do Mexika, kde je nižšia cena pracovnej sily ako v dvoch severných štátoch. Problémy neobišli ani Mexiko, kde mexickí farmári boli tiež proti vzniku NAFTA pre značné [[subvencie do poľnohospodárstva]] v USA. Báli sa, že americké subvencie vyvolajú tlak na ceny mexických poľnohospodárskych produktov. Nižšie ceny poľnohospodárskej produkcie by znamenali zánik veľkého množstva mexických farmárov, ktorí by neboli schopní konkurovať "lacnejšej" americkej produkcii. Ďalšie kritické hlasy zneli aj z mnohých [[mimovládnych organizácii]] pre ochranu životného prostredia, sociálnu spravodlivosť a iných, ktoré tvrdili, že NAFTA bude mať nepriaznivé mimoekonomické vplyvy na zdravie, životné prostredie, a atď.
 
Už od svojich začiatkov bola '''NAFTA terčom rôznych kritikov''', pretože dochádzalo už pred jej vznikom k mnohým kontroverziám. [[Transnacionálne korporácie]] podporovali vznik a fungovanie NAFTA, pretože dúfali, že nižšie ''colné tarify'' a postupné odstraňovanie ''prekážok voľného obchodu'' zvýšia v časovom horizonte niekoľkých rokov ich zisky. Na druhej strane [[pracovné zväzky]], najmä v USA a Kanade, nesúhlasili so vznikom tohto zoskupenia, pretože predpokladali, že dôjde k výraznému zníženiu nezamestnanosti pre posun výroby do Mexika, kde je nižšia cena pracovnej sily ako v dvoch severných štátoch. Problémy neobišli ani Mexiko, kde mexickí farmári boli tiež proti vzniku NAFTA pre značné [[subvencie do poľnohospodárstva]] v USA. Báli sa, že americké subvencie vyvolajú tlak na ceny mexických poľnohospodárskych produktov. Nižšie ceny poľnohospodárskej produkcie by znamenali zánik veľkého množstva mexických farmárov, ktorí by neboli schopní konkurovať "lacnejšej" americkej produkcii. Ďalšie kritické hlasy zneli aj z mnohých [[mimovládnych organizácii]] pre ochranu životného prostredia, sociálnu spravodlivosť a iných, ktoré tvrdili, že NAFTA bude mať nepriaznivé mimoekonomické vplyvy na zdravie, životné prostredie, a atď.
V súčasnej dobe sa NAFTA veľmi často spomína v súvislosti s pojmom [[maquiladoras]].
 
'''''Všeobecným cieľom tohto zoskupenia''''' bolo odstránenie prekážok (clá a obmedzenia) v obchode s tovarom do 10 rokov medzi USA a Kanadou a do 15 rokov medzi nimi a Mexikom.
 
'''''Všeobecným cieľom tohto zoskupenia''''' bolo odstránenie prekážok (clá a obmedzenia) v obchode s tovarom do 10 rokov medzi USA a Kanadou a do 15 rokov medzi nimi a Mexikom.
 
 
 
[[Kategória:Medzinárodné organizácie]]