Kaštieľ v Bytči: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bubamara (diskusia | príspevky)
d Posledné úpravy používateľa 87.197.42.169 (diskusia) vrátené; bola obnovená posledná úprava Robzle
Riadok 6:
 
== Dejiny ==
Nesmejte sa na tom nesmejte sa na tom že takto zneli bicie v 85
Pôvodne tu bol menší hrad (obytná veža s dvorcom) postavený v [[13. storočie|13. storočí]], patriaci [[Nitrianske biskupstvo|nitrianskemu biskupstvu]]. V roku [[1563]] sa zmocnil Bytčianskeho panstva spolu s hradom [[František Turzo]], člen významnej podnikateľskej rodiny (podnikali v ťažbe a výrobe medi), ktorý v rokoch [[1571]]- [[1574|74]] vybudoval na mieste starého [[gotika|gotického]] hradu nový kaštieľ - opevnený areál s viacerými funkčnými stavbami. Vzhľad starého hradu s obytnou vežou v opevnení poznáme z historických rytín. Stavbou renesančného kaštieľa poveril František Turzo talianskeho majstra Kiliána z Milána (jeho postava je zvečnená na freske v prízemí na kruhovom schodišti). V otcovej činnosti pokračoval syn [[Juraj Turzo]], ktorý za aktívnu účasť v boji proti Turkom získal popredné miesto na cisárskom dvore. Ako uhorský [[palatín]] dal v r. [[1601]] vybudovať tzv. ''Sobášny palác'', priestrannú budovu v predhradí, venovanú slávnostným rodinným príležitostiam, najmä svadobným hostinám svojich šiestich dcér. Do dejín kaštieľa sa v období renesancie zapísal aj ďalší taliansky majster, A. Pocabello, ktorý opravil kaštieľ a Sobášny palác po ničivom vpáde hajdúskych vojsk v r. [[1605]]-[[1612]]. Pri týchto úpravách postavili aj arkádu v nádvorí ústrednej budovy, ktorou prekryli staré fresky z obdobia vzniku kaštieľa.
 
Po vymretí Turzovcov, ktorí zriadili v Bytči knižnicu a mali tu aj klenotnicu so zbierkou vzácnych gobelínov, zmenili sa osudy bytčianskeho kaštieľa. Kaštieľ sa r. [[1624]] dostal do rúk Eszterháziovcov, ktorí vlastnili Bytču až do polovice [[19. storočie|19. storočia]]. Protireformačne naladení Eszterháziovci využívali kaštieľ skôr na hospodárske účely; jeho vzhľad obohatili len v r. [[1736]] cyklom postáv v arkáde - fresky znázorňujú v nadživotnej veľkosti uhorských a európskych panovníkov a známych vojvodcov i hrdinov z antickej mytológie. R. [[1862]] panstvo s majetkom odkúpila obchodnícka rodina Popperovcov, ktorá uskutočnila nevhodné úpravy: vlastný kaštieľ prebudovala na byty, Sobášny palác na okresný súd. Tzv. [[klasicizmus|klasicistickú]] budovu, ktorá vznikla okolo r. [[1830]] prestavbou renesančnej budovy, funkčne pričlenili k okresnému súdu a slúžila aj účelom mesta.
 
== Exteriér ==