Kaštieľ v Bytči: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Úprava celého článku. Veľmi skvelá úprava. |
d Posledné úpravy používateľa 78.98.230.220 (diskusia) vrátené; bola obnovená posledná úprava Vasiľ |
||
Riadok 1:
[[Obrázok:Zamky.Sk Bytca.jpg|thumb|right|240px|Bytčiansky hrad]]
'''Bytčiansky hrad''' je [[renesancia|renesančný]] [[kaštieľ]] v strede [[Bytča|Bytče]].
== Charakteristika ==
Renesančný kaštieľ v strede mesta patrí k najvýznamnejším a architektonicky najpôsobivejším feudálnym sídlam na Slovensku. [[Národná kultúrna pamiatka]]. Pozostáva z vlastného renesančného paláca, tzv. Sobášneho paláca, ako aj hospodárskych a obytných budov.
== Dejiny ==
Pôvodne tu bol menší hrad (obytná veža s dvorcom) postavený v [[13. storočie|13. storočí]], patriaci [[Nitrianske biskupstvo|nitrianskemu biskupstvu]]. V roku [[1563]] sa zmocnil Bytčianskeho panstva spolu s hradom [[František Turzo]], člen významnej podnikateľskej rodiny (podnikali v ťažbe a výrobe medi), ktorý v rokoch [[1571]]- [[1574|74]] vybudoval na mieste starého [[gotika|gotického]] hradu nový kaštieľ - opevnený areál s viacerými funkčnými stavbami. Vzhľad starého hradu s obytnou vežou v opevnení poznáme z historických rytín. Stavbou renesančného kaštieľa poveril František Turzo talianskeho majstra Kiliána z Milána (jeho postava je zvečnená na freske v prízemí na kruhovom schodišti). V otcovej činnosti pokračoval syn [[Juraj Turzo]], ktorý za aktívnu účasť v boji proti Turkom získal popredné miesto na cisárskom dvore. Ako uhorský [[palatín]] dal v r. [[1601]] vybudovať tzv. ''Sobášny palác'', priestrannú budovu v predhradí, venovanú slávnostným rodinným príležitostiam, najmä svadobným hostinám svojich šiestich dcér. Do dejín kaštieľa sa v období renesancie zapísal aj ďalší taliansky majster, A. Pocabello, ktorý opravil kaštieľ a Sobášny palác po ničivom vpáde hajdúskych vojsk v r. [[1605]]-[[1612]]. Pri týchto úpravách postavili aj arkádu v nádvorí ústrednej budovy, ktorou prekryli staré fresky z obdobia vzniku kaštieľa.
Po vymretí Turzovcov, ktorí zriadili v Bytči knižnicu a mali tu aj klenotnicu so zbierkou vzácnych gobelínov, zmenili sa osudy bytčianskeho kaštieľa. Kaštieľ sa r. [[1624]] dostal do rúk Eszterháziovcov, ktorí vlastnili Bytču až do polovice [[19. storočie|19. storočia]]. Protireformačne naladení Eszterháziovci využívali kaštieľ skôr na hospodárske účely; jeho vzhľad obohatili len v r. [[1736]] cyklom postáv v arkáde - fresky znázorňujú v nadživotnej veľkosti uhorských a európskych panovníkov a známych vojvodcov i hrdinov z antickej mytológie. R. [[1862]] panstvo s majetkom odkúpila obchodnícka rodina Popperovcov, ktorá uskutočnila nevhodné úpravy: vlastný kaštieľ prebudovala na byty, Sobášny palác na okresný súd. Tzv. [[klasicizmus|klasicistickú]] budovu, ktorá vznikla okolo r. [[1830]] prestavbou renesančnej budovy, funkčne pričlenili k okresnému súdu a slúžila aj účelom mesta.
== Exteriér ==
Centrum areálu tvorí štvorkrídlový objekt kaštieľa s arkádovým nádvorím, ústrednou vstupnou vežou a s kruhovými vežami na nárožiach. Sobášny palác pri kaštieli sa vyznačuje bohatou sgrafitovou ornamentikou s figurálnymi a rastlinnými motívmi okolo kamenných okien a portálu.
== Súčasný stav ==
V hlavnom objekte kaštieľa je umiestnený [[Štátny oblastný archív]], v Sobášnom paláci sú výstavné priestory [[Považské múzeum|Považského múzea]]. Po dokončení úprav budú budovy areálu slúžiť kultúrno-spoločenským účelom a cestovnému ruchu. S realizáciou pamiatkovej obnovy sa začalo po r. [[1960]]. Dlhodobá úprava, ktorej výsledkom bude prinavrátenie vzhľadu areálu do thurzovského obdobia, sa postupne realizuje. Sobášny palác je už v pôvodnej podobe zo začiatku [[17. storočie|17. storočia]].
== Prístup ==
Hrad leží uprostred mesta Bytča. SAD Bytča, ŽSR Bytča.
== Okolie ==
Možnosti výletov do [[Javorníky|Javorníkov]] (po zelenej značke z Petrovickej doliny na [[Čerenka|Čerenku]] - 2 ¼ h) a [[Strážovské vrchy|Strážovských vrchov]] (červená značka z [[Hričovské Podhradie|Hričovského Podhradia]] - 45 min. na [[Hričovský hrad]]), no najmä do [[Súľovské skaly|Súľovských skál]]: SAD do [[Súľov - Hradná#Súľov|Súľova]], výstup na [[Súľovský hrad]] po zelenej značke - 45 min. Mestom vedie [[Medzinárodná horská cesta priateľstva]] Eisenach-Budapešt' (tzv. EB), tu ako modrá značka z Javorníkov do Strážovských vrchov.
Blízke hrady: Hričovský, Súľovský, [[Lietavský hrad|Lietavský]], [[Považský hrad]].
== Zaujímavosti ==
V kaštieli slúžil ako vojak strážneho oddielu [[Juraj Jánošík]], ktorý sa tu zoznámil s uväzneným kysuckým zbojníkom [[Tomáš Uhorčík|Tomášom Uhorčíkom]]. Tento ho po prepustení z cisárskeho vojska nahovoril, aby sa dal k zbojníkom. Jánošík si potom vytvoril vlastnú družinu a stal sa legendárnym hrdinom, ktorý „bohatým bral a chudobným dával“. Nakoniec ho začiatkom [[marec|marca]] [[1713]] chytili, v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]], odsúdili a popravili na šibenici.
V bytčianskom kaštieli sa konal [[7. január]]a [[1611]] súd nad pomocníkmi [[Alžbeta Bátoriová|Alžbety Bátoriovej]], Čachtickej panej, známej svojimi sadistickými výčinmi. Sudcovský zbor tohto zaujímavého trestného prípadu odsúdil pomocníkov na trest smrti. Samu Alžbetu Bátoriovú nesúdili, v rozsudku sa spomína len toľko, že ju nechali vo väznici na [[Čachtický hrad|Čachtickom hrade]], kde zostala až do svojej smrti v r. [[1614]].
== Externé odkazy ==
[http://www.mestozilina.sk/sprievodca/turistika/bytca/10200087/bytciansky-zamok/ Bytčiansky zámok]
{{Zámky|Bytca}}
[[Kategória:Hrady a zámky na Slovensku]]
[[Kategória:Bytča]]
[[ru:Битчьянский Град]]
| |||