Derbent: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Zwobot (diskusia | príspevky)
d robot Odobral: lmo:Derbent
Jonhy (diskusia | príspevky)
d obrázok
Riadok 53:
==Súčasná situácia==
V Derbente dnes sídli strojársky, textilný, stavebný, drevospracujúci a potravinársky [[priemysel]] so zameraním na spracovanie produktov [[rybolov]]u. Vyrába sa tu povestný ruský [[koňak]]. Školský systém je v Derbente na pomerne dobrej úrovni. Okrem viacerých škôl s technickým zameraním tu založili aj univerzitu. Lezgínske dramatické divadlo ponúka možnosti kultúrneho vyžitia. Približne 2 km od centra mesta sa nachádza rekreačné stredisko Čajka. Derbent - živé múzeum, majestátnosť hôr a mora naznačujú veľký potenciál mesta na rozvoj cestovného ruchu. Prekážkou je nestabilnosť tohto regiónu (doznievanie [[vojna v Čečesnku|vojny v Čečensku]]).
[[Obrázok:Derbent winter.jpg|240px|right|Pevnosť v zime]]
 
==Historický vývoj==
Řádek 58 ⟶ 59:
 
Derbent má na Kaukaze unikátnu strategickú polohu. Mesto zaberá úzky, približne len trojkilometrový pás zníženiny medzi Kaspickým morom a horami Kaukazu. Preto v minulosti tí, ktorým mesto patrilo, mohli kontrolovať obchodné cesty medzi juho–východnou [[Európa|Európou]] a [[Blízky východ|Blízkym východom]].
 
 
Prvé zmienky o osídlení Derbentu pochádzajú z [[8. storočie pred Kr.|8. storočia pred Kr.]] Do [[4. storočie|4. storočia po Kr.]] bol súčasťou Kaukazského Albánska a jeho hlavným mestom. Vtedy sa nazýval Albana. Dnešné pomenovanie Derbent vzniklo z [[peržština|perzského]] Darband, čo v preklade znamená zavreté brány. Tento názov sa ujal na prelome 5. a [[6. storočie|6. storočia]], kedy bolo mesto pod správou [[Perzská ríša|perzského]] kráľa [[Kavadh I.|Kavadha I.]] z dynastie Sasánovcov. Predpokladá sa, že hradby a citadelu dal vybudovať jeho syn [[Khosrau I.]] Derbent sa tak stal významným prístavom a predsunutou strážou ríše. V 5. a 6. storočí mesto zohrávalo kľúčovú úlohu pri šírení [[kresťanstvo|kresťanstva]] na Kaukaze.
Řádek 68 ⟶ 70:
 
Značná časť hradieb a niekoľko typických strážnych veží sa zachovalo do dnes. Hradby, ktoré sa tiahnu až k moru, vybudovali v 6. storočí. Mestská [[citadela Narinkala]] je v dobrom stave. Je obkolesená mohutnými hradbami a zaberá plochu 45 000 m². Historické unikáty predstavujú kúpele, nádrže, staré pohrebiská, Chánovo mauzóleum z 18. storočia a niekoľko mešít. Najstaršou je mešita Juma, ktorá vznikla v 6. storočí na mieste pôvodne kresťanskej baziliky. Ďalšie mešity boli postavené v 17. a 18. storočí.