|
Hviezdy vznikajú aj v súčasnosti. Najvyšší vek hviezd sa odhaduje rádovo na niekoľko miliárd rokov.
== Vlastnosti a zloženie ==
[[Obrázok:Betelgeuse star (Hubble).jpg|250px|right|thumb|Hviezda Betelgeuze]]
Ich látka je [[plazma (fyzika)|plazmou]], niektoré hviezdy pozostávajú z degenerovaného plynu (poznáme ho u [[biely trpaslík|bielych trpaslíkov]] alebo [[neutrónová hviezda|neutrónových hviezd]]). Vlastnosti hviezd sú [[hmotnosť]], [[svietivosť]], [[polomer]], [[teplota]], [[spektrálny typ]], [[hustota]] atď. Najvýznamnejšou charakteristikou hviezd je ich hmotnosť, ktorá určuje ich štruktúru a vývoj. Stredná hmotnosť hviezd je polovica hmotnosti Slnka. Polomery hviezd môžu byť 3000-krát väčšie než je polomer [[Slnko|Slnka]], na druhej strane najmenšia hviezda by sa zmestila do [[Liptovská Mara (priehrada)|Liptovskej Mary]]. Hviezdy, ktoré vidíme voľným okom na oblohe majú menšiu zdanlivú jasnosť ako [[magnitúda]] 6. Čím je hviezda slabšia, tým je jej magnitúda väčšia.
Z chemického hľadiska sú hviezdy zložené predovšetkým z [[vodík]]a a [[hélium|hélia]]. Výskyt ostatných [[chemický prvok|prvkov]] nie je pri všetkých hviezdach rovnaký. Chemické zloženie hviezd sa časom mení v dôsledku [[termonukleárna reakcia|termonukleárnych reakcií]].
Hviezdy majú rôzne fyzikálne vlastnosti, ktoré sa v určitých hraniciach líšia. Veľkosť hviezd kolíše v rozhraní od veľkosti desiatok kilometrov ([[neutrónová hviezda|neutrónové hviezdy]]) až do veľkosti tisícnásobkov priemeru Slnka ([[nadobor|nadobri]] - napríklad [[Polárka]]). Množstvo hmoty tvoriacej hviezdy je fyzikálnymi zákonmi obmedzené, a to asi od 1/10 hmoty Slnka ([[červený trpaslík|červení trpaslíci]]) do stonásobku hmoty Slnka ([[Trumplerova hviezda|Trumplerove hviezdy]]).
Povrchové teploty hviezd kolíšu rádovo od tisíc stupňov až po milión stupňov ([[neutrónová hviezda|neutrónové hviezdy]]).
Priemerná [[hustota]] hmoty sa pohybuje od 1 / 10 000 000 ([[červený nadobor|červení nadobri]]) až do 1 000 000 gramov na cm³ ([[biely trpaslík|bieli trpaslíci]]) a neutrónové hviezdy majú hustotu hmoty až 100 miliónov ton na cm³. Teplota a hustota plynov smerom do vnútra hviezdy rýchlo narastá.
V jadrách hviezd pri obrovskom tlaku a teplote prebiehajú termonukleárne reakcie, ktoré sú zdrojom žiarenia hviezd. Aj rýchlosť rotácie a intenzity [[magnetické pole|magnetického poľa]] hviezd je rôzna.
=== Vnútorná stavba hviezdy ===
[[hviezda hlavnej postupnosti|Hviezdy hlavnej postupnosti]] majú vo svojom vnútri veľmi podobnú stavbu. Rozdiely sú len v teplotách, od ktorých závisí aj to, aký typ jadrovej reakcie v hviezde prebieha. Vrstvy hviezdy smerom z vnútra von sú:
* '''[[Jadro Slnka|Jadro]]''' - najhorúcejšia a najhustejšia časť hviezdy. Tu prebieha jadrová syntéza.
* '''[[Vrstva žiarivej rovnováhy]]''' - veľmi hrubá vrstva plazmy, ktorá obklopuje jadro. Fotóny elektromagnetického žiarenia, ktoré vznikli v jadre, prechádzajú touto vrstvou veľmi pomaly a ich vlnová dĺžka klesá. Kvôli veľkej hustote prostredia je fotón neustále pohlcovaný a vyžarovaný okolitou hmotou.
* '''[[konvektívna zóna]]''' - ešte chladnejšia vrstva hviezdy, v ktorej sa nergia prenáša prúdením. Vrcholky zostupných a vzostupných prúdov môžeme vidieť na povrchu hviezdy ako útvary zvané granuly.
* '''[[fotosféra]]''' - viditeľný (nie však pevný) povrch hviezdy. Je to najchladnejšia časť hviezdy, pri veľmi chladných hviezdach alebo v oblasti hviezdnych škvŕn (slnečných škvŕn) sa tam dokonca udržia chemické zlúčeniny.
* '''[[Chromosféra]]''' - spodná časť atmosféry hviezdy. Teplota v chromosfére opäť začína stúpať.
* '''[[koróna]]''' - najvrchnejšia, najhorúcejšia a najmenej hustá vonkajšia atmosféra hviezdy.
=== Jasnosť ===
Hviezdy na oblohe majú rôznu jasnosť, ktorá je iba zdanlivá, pretože ju skresľuje ich vzdialenosť. Jasnosť hviezd na oblohe určujeme tzv. [[vizuálna magnitúda|vizuálnymi magnitúdami]]. Najjasnejšia hviezda [[Sírius]] má magnitúdu -1,43, [[Vega]] 0,03, [[Polárka]] 2,13 a [[Slnko]] -26,7. Najslabšie hviezdy, ktoré vidíme ešte voľným okom, majú magnitúdu 6 a najslabšie hviezdy zachytené ďalekohľadmi na fotografických doskách majú magnitúdu 22. Všetky hviezdy, ktoré vidíme voľným okom, patria do jedného hviezdneho systému nazývaného [[Mliečna cesta]] (alebo Mliečna dráha) čiže [[Galaxia]]. Niektoré hviezdy menia svoju zdanlivú [[jasnosť]], a to buď tým, že ich zakrýva temnejší objekt ([[zákrytová premenná hviezda|zákrytové hviezdy]]) alebo má premenlivosť fyzikálne príčiny od samotnej hviezdy, napr. [[pulzujúca hviezda|pulzujúce hviezdy]] menia svoj priemer v určitom rozpätí a časovom úseku. Expandujúce hviezdy menia svoj priemer náhle obrovskými výbuchmi ([[supernova|supernovy]] pri výbuchoch zvýšia svoju jasnosť až 100-miliónkrát).
== Triedenie hviezd ==
| 