Modra: Rozdiel medzi revíziami

*'''''[[Pavel Zoch]]''''' - Na evanjelickej synode r. [[1892]] žiadal, aby sa na preparandiách a gymnáziách vyučovalo v slovenčine, r. [[1897]] bol zvolený za farára v Modre, kde pôsobil až do svojej smrti (r. [[1907]]). Vyučoval slovenčinu na evanjelickej dievčenskej meštianskej škole, založil a spravoval evanjelický sirotinec, pomáhal pri zakladaní tlačiarne Šimona Roháčka. Zomrel na porážku po ukončení nedeľných služieb božích.

*'''''[[Samuel Zoch|Dr. Samuel Zoch]]''''' - Po smrti svojho strýka [[Pavel Zoch|Pavla Zocha]] bol r. [[1907]] zvolený za farára v Modre, kde sa okrem farárskeho úradu ujal aj správy evanjelického sirotinca, ktorý dobudoval - zaslúžil sa o postavenie novej budovy a zorganizoval niekoľko úspešných verejných zbierok na podporu sirotinca, r. [[1919]] sa stal administrátorom biskupského úradu a r. [[1923]] biskupom Západného dištriktu a preniesol biskupský úrad do Modry. Po r. [[1918]] pôsobil ako župan bratislavskej župy, načas preniesol do Modry aj sídlo [[župa|župy]] až do príchodu Vavra Šrobára, ministra povereného správou Slovenska, bol osnovateľom [[martinská deklarácia|martinskej deklarácie]] z [[30. október|30. októbra]] [[1918]], starostom bratislavskej sokolskej župy a miestneho Sokola v Modre, zúčastnil sa 8. všesokolského zletu v [[Praha|Prahe]] r. [[1926]], kam viedol slovenské župy, zaslúžil sa o rozvoj modranskej keramickej dielne založením účastinnej spoločnosti Slovenská keramika. Od r. [[1925]] bol poslancom [[Národné zhromaždenie|Národného zhromaždenia]], presadil presťahovanie okresného úradu z [[Pezinok|Pezinka]] do Modry, v presťahovaní okresného súdu mu zabránila smrť. Zomrel náhle na porážku v nemocnici v [[Bratislava|Bratislave]].

*'''''[[Ferdinand Dúbravský]]''''' - Od r. [[1924]] žil v Modre, kde pôsobil ako príležitostný publicista, veršovec a plodný prozaik, prispieval takmer do všetkých slovenských a viacerých moravských novín, časopisov a kalendárov, knižne vydal vyše 40 titulov. Pod pseudonymom strýčko Ferdinand písal verše, rozprávky, poviedky, humoresky, romány aj divadelné hry pre deti i dospelých, vydal turistického sprievodcu, [[monografia|monografiu]] o [[Skalica|Skalici]], zbierku kuchárskych receptov a vlastných prednášok, prekladal do časopisov z nemčiny a češtiny.

*'''''[[Ján Smrek]]''''' - Bol od r. [[1907]] vychovávaný v evanjelickom sirotinci v Modre, tu aj vyštudoval na učiteľskom ústave. Ako hovorí vo svojich spomienkach, „modranská fara za zochovskej dynastie“ bola pre neho „ozajstnou oázou v púšti”. Strávil tu takmer celé detstvo a hoci ho osud zavial na iné pôsobiská, Modra zostala pre neho zdrojom inšpirácie v jeho básnickej tvorbe. V r. [[1978]] pri príležitosti 80. narodenín bolo Jánovi Smrekovi udelené čestné občianstvo mesta Modry.