Jozef Lenárt: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d {{DEFAULTSORT:}} |
doplnenie |
||
Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť
|Meno = Jozef Lenárt
|Portrét =
|Popis = [[Slovensko|slovenský]] [[komunizmus |komunistický]] [[politika|politik]]
|Dátum narodenia = [[3. apríl]] [[1923]],
|Miesto narodenia = [[Liptovská Porúbka]]
|Dátum úmrtia = [[11. február]] [[2004]],
|Miesto úmrtia = [[Praha]]
}}
'''Jozef Lenárt''' (* [[3. apríl]] [[1923]], [[Liptovská Porúbka]] - [[11. február]] [[2004]], [[Praha]]) bol [[Slovensko|slovenský]] komunistický [[politik]] a prededa vlády [[Československá socialistická republika|Československej socialistickej republiky]] v rokoch [[1963]]-[[1968]]. Bol jedným z mála komunistických politikov, ktorým sa podarilo bez ujmy prežiť na vysokých straníckych postoch počas prakticky celého obdobia vlády [[komunistická strana Československa|KSČ]] - od päťdesiatych rokov do roku 1989. Jeho meno sa spája predevšetkým s [[normalizácia|normalizáciou]] v 70. a 80. rokoch.
==Pôvod a kariéra==
Jozef Lenárt pochádzal z robotníckeho prostredia. Vyštudoval strednú chemickú školu a pracoval v Baťových závodoch vo [[Svit]]e. Od roku [[1943]] pracoval v ilegálnej [[Komunistická strana Slovenska|Komunistickej strane Slovenska]] a v roku [[1944]] sa aktívne zúčastnil [[Slovenské národné povstanie|SNP]].
V rokoch [[1946]]-[[1947]] bol tajomníkom KSS v [[okres Poprad|okrese Poprad]] a od roku 1947 bol už v ústrednom výbore strany. Od roku [[1950]] viedol obuvné závody v [[Partizánske|Partizánskom]] a v roku [[1951]] sa už stal námestníkom ministra ľahkého priemyslu.
V roku [[1953]] nebol znovuzvolený do ústredného výboru strany, no v rokoch [[1953]]-[[1956]] vyštudoval Vysokú stranícku školu KSSZ v Moskve, čo ho predurčovalo na najvyššie politické posty. Po návrate do vlasti sa stal vedúcim tajomníkom krajského výboru KSS v Bratislave. Zároveň sa po štyroch rokoch v roku 1957 opäť stáva členom ústredného výboru KSS, v máji 1958 aj jeho tajomníkom a v júni 1958 členom ÚV KSČ. Ako člen ÚV KSS mal Lenárt na starosti školstvo a propagandu, neskôr dopravu a výstavbu.
V roku [[1960]] sa stáva členom predsedníctva ÚV KSS a tiež poslancom [[Národné zhromaždenie|Národného zhromaždenia]]. Poslancom NZ a neskôr, od roku [[1969]], už [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálneho zhromaždenia]], zostal až do roku [[1990]].
V roku [[1962]] sa Lenárt stal predsedom [[Slovenská národná rada|Slovenskej národnej rady]] a v roku [[1963]] predsedom vlády Česko-Slovenska.
==Pražská jar a normalizácia==
Počas [[Pražská jar|Pražskej jari]] bol začiatkom roku [[1968]] Lenárt ako konzervatívny politik (spojený s [[Antonín Novotný|Novotného]] krídlom strany) odvolaný z postu predsedu vlády a nahradený proreformným [[Oldřich Černík|Oldřichom Černíkom]]. O jeho obratnosti v rámci vnútrostraníckeho boja svedčí fakt, že napriek tomu zostal po celý rok 1968 tajomníkom ÚV KSČ.
Po okupácii vojskami piatich armách [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]] [[21. august|21. augusta]] [[1968]] Lenárt žiadal spoločne s [[Vasil Biľak|Biľakom]], [[Alois Indra|Indrom]] a [[Drahomír Kolder|Kolderom]] prezidenta [[Ludvík Svoboda (prezident)|Svobodu]] o vytvorenie robotnícko-roľníckej vlády. Prezident Svoboda však takýto návrh, v čase, keď boli legálni predstavitelia vlády internovaní okupačnými vojskami, neakceptoval.
Lenárt sa jednoznačne postavil na stranu normalizátorov, vedených neskôr pôvodne proreformne vystupujúcim [[Gustáv Husák|Gustávom Husákom]]. Vďaka svojmu rozhodnutiu strávil 70. a 80. roky v najvyšších straníckych funkciách - v r. [[1970]]-[[1989]] bol členom predsedníctva ÚV KSČ a zároveň 1. tajomníkom ÚV KSS.
==Po roku 1989==
Po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] v roku 1989 bol Lenárt najprv zbavený všetkých funkcií a v roku 1990 následne vylúčený z KSČ. Pri rozpade Česko-Slovenska si zvolil české občianstvo a žil v Prahe.
V roku [[1996]] bolo voči nemu vznesené obvinenie z vlastizrady v súvislosti se sovietskou okupáciou v roce 1968. Trestné stíhanie bolo v roku 1997 zastavené, ale po odvolaniach sa skončilo až rozhodnutím Vrchným súdom [[Česká republika|Českej republiky]] [[26. jún]]a [[2003]], keď boli obaja stíhaní, [[Miloš Jakeš]] i Jozef Lenárt definitívne oslobodení.
Lenárt zomrel v roku [[2004]] vo veku 81 rokov v Prahe.
== Externé odkazy ==
* {{filit|fvl/lenart_j.html}}
* [http://files.osa.ceu.hu/holdings/300/8/3/text/18-1-156.shtml Open Society Archives] - Archívy nadácie Otvorenej spoločnosti
* [http://www.cassovia.sk/korzar/archiv/clanok.php3?sub=27.6.2003/44862O Podľa pražského vrchného súdu sú Jakeš a Lenárt nevinní] - [[Korzár]], 27.6.2003
{{CS-PM}}
{{Prezidenti ČSR}}
{{DEFAULTSORT:Lenárt, Jozef}}
[[Kategória:Narodenia v 1923]]
| |||