Karol I. (Rakúsko-Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Oprava a doplnenie článku |
interwiki, wikilinky |
||
Riadok 14:
== Mladosť ==
Plným menom sa volal Karol František Jozef Ľudovít Hubert Juraj Otto Maria a pôvodne vôbec nebol predurčený stať sa [[panovník|panovníkom]].
V následníckej línii bol až na poslednom mieste, keď pred ním v poradí ako prvý následník bol syn panujúceho cisára Františka Jozefa I. [[Rudolf (korunný princ)|Rudolf]] (resp. jeho synovia), cisárovi bratia, arcivojvoda a [[Mexiko|mexický]] cisár [[Ferdinand Maximilián Habsburský|Maximilián]] a arcivojvoda Karol Ľudovít a cisárovi synovci František Ferdinand d´Este a Otto (Karolov otec). Až po nich nasledoval v hierarchii následníctva Karol. Osud však svojou pozoruhodnou hrou doviedol na rakúsky trón práve Karola.
[[Image:Maria Josefa of Austria3.jpg|thumb|250px|left|Karol so svojou matkou Máriou Jozefou a bratom Maxom]]
Maximiliánov život vyhasol v r. 1867 na popravisku. Rudolf skončil 30.1.1889 svoj život samovraždou bez mužského potomka. O sedem rokov nato (r. 1896) zomrel arcivojvoda [[Karol Ľudovít]]. Ďalší v poradí František Ferdinand d´Este sa svojím dynasticky nerovným [[sobáš|sobášom]] s grófkou [[Žofia Chotková|Žofiou Chotekovou]] vyradil z následníctva a bol nútený zriecť sa nároku na trón v prospech svojich potomkov. Po smrti svojho otca Otta (1.11.1906) a [[Sarajevský atentát|sarajevskom atentáte]] na Ferdinanda (28.6.1914) sa Karol stal priamym následníkom rakúskeho trónu.
Od detstva sa na jeho výchove podieľala hlavne matka a dozeral na ňu cisár František Jozef I. Ako dvanásťročný začal na prianie svojho otca študovať prírodné vedy na benediktínskom Škótskom gymnáziu vo Viedni. Jeho vzdelanie sa zavŕšilo v r. 1908 v Prahe.
Už v roku 1903 sa Karol stal príslušníkom c. a k. armády v hodnosti poručíka. Neskôr bol sa jeho pôsobiskom stali i ďalšie útvary (Chudeřice pri Bíline, Brandýs nad Labem).
Riadok 25:
== Manželstvo a kariéra ==
V roku 1909 pricestoval do [[Františkovy Lázne|Františkových Lázní]], kde sa zoznámil so svojou budúcou manželkou [[Zita Bourbon-Parmská|Zitou]]. Po niekoľkých ďalších stretnutiach sa [[21. október|21. októbra]] [[1911]] na zámku Schwarzenau pri Steinfelde, rakúskom sídle parmských Bourbonovcov, konala svadba, keď predtým so sobášom súhlasil i František Jozef I. V tomto prípade šlo o rovnocenný sobáš. Nevestin rod nebol síce rodom vládnucim, ale rod Bourbon-Parma je jednou z priamych línií francúzskeho kráľovského rodu [[Bourbonovci|Bourbonovcov]], ktorý v minulosti panoval nielen vo Francúzsku, ale aj v [[Kráľovstvo Oboch Sicílií|Kráľovstve Oboch Sicílií]] (Sicília a Neapolsko).
Po skončení svadobnej cesty, počas ktorej navštívili mladomanželia krajiny habsburskej monarchie, sa Karol opäť vrátil k vojenskej službe. Pri jazdeckých manévroch svojho 7. dragúnskeho pluku utrpel zranenie mozgu. Po vyliečení bol preložený v hodnosti majora k 39. pešiemu pluku vo Viedni.
| |||