Ióni: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d interwiki
prepracovanie článku
Riadok 1:
'''Ióni''' alebo(niekedy aj '''Iónovia''') boli jedenpodľa zotradície štyrochjeden z hlavných starogréckych[[Gréci|gréckych]] kmeňov (ďalšie boli ([[Achájci]], [[Aiolovia]], [[Dórovia]]). Ich pôvod pochádzal od Ióna, ktorý bol Xúthovým synom a vnukom mýtického predka všetkých Grékov Helléna.
 
Ióni sa objavujú v [[Grécko|Grécku]] už v mykénskom období, preto sa predpokladá, že boli buď jednou vetvou Achájcov, alebo prišli spolu s nimi na [[Balkánsky polostrov]].
Tradične sa pokladajú za najstarší zo starogréckych kmeňov. Za tohto predpokladu museli do Grécka prísť začiatkom 2. tisícročia pred Kr. Hoci sa niekedy tvrdí, že sú potomkami mykénskych Achájcov, v skutočnosti ich vzťah k Achájcom nie je vôbec jasný a ich úloha v mykénskom Grécku je nejasná.
 
Iónske kmene sa delili tradične na štyri menšie jednotky – [[fýla|fýly]], ktoré sa nazývali Geleontes, Hoplétes, Argadeis a Aigikoreis (v Athénach), pričom prvé dve fýly sú známe aj v iónskych mestách na maloázijskom pobreží, kde k prvým dvom pristupujú ešte dve ďalšie fýly: Bóreis, Oinópes. (Dóri sa delili tradične na tri fýly: Dymánes, Hylleis, Pamfýloi. Toto rozdelenie je doložené na [[Kréta|Kréte]], [[Rodos|Rode]] a v [[Sparta|Sparte]]).
Po zničení mykénskej civilizácie sa spolu s Dórmi sťahovali na východ. Južnú časť Malej Ázie (tzv. [[Iónia|Ióniu]]) osídlili Ióni z Atiky (podľa tradície z Atén), čo možno archeologicky doložiť od konca 11. storočia pred Kr.
 
Osídlili predovšetkým stredné Grécko ([[Atika]]) a ostrov [[Euboia|Euboiu]. Keď do Grécka prenikali koncom 12. storočia pred Kr. Dóri, časť Iónov osídlila strednú časť západného pobrežia [[Malá Ázia|Malej Ázie]], ktorá sa podľa nich nazývala [[Iónia]]. Vytvorili tam [[federácia|federáciu]] 12 iónskych obcí, (Fokaia, Klazomenai, Erythrai, Teos, Lebedos, Kolofón, [[Efezos]], [[Priené]], Myus, [[Milétos]], ostrovy [[Chios]] a [[Samos]]). Iónske mestá v Malej Ázii patrili k narozvinutejším v gréckom svete. Ich výhodou bolo susedstvo s vyspelými maloázijskými civilizáciami, od ktorých prebrali mnohé poznatky. V iónskych mestách vznikli literárne žánre, ktoré sa rozšírili v celom grécku ([[epos]], [[elégia]], [[jambická poézia]], [[prírodná filozofia]], [[zemepis]], [[dejepisectvo]]).
 
V polovici 6. storočia pred kr. ovládli Ióniu a jej mestá najprv [[Frýgovia]], potom [[Peržania]], proti ktorým prepuklo v roku 500 (alebo 499 pred Kr.) [[iónske povstanie]]. Peržania povstanie potlačili a pomoc, ktorú povstalcom poskytli niektoré mestá v materskom Grécku – Atény, dala Peržanom zámienku pre vpád do Grécka a začatie [[grécko-perzské vojny|grécko-perzských vojen]].
 
Iónia v 5. storočí pred Kr. pozostávala zo zväzku 12 mestských štátov (Fokaia, Klazomenai, Erythrai, Teos, Lebedos, Kolofón, Efezos, Priené, Myus, Milétos, Chios a Samos). Územie Iónie bolo kultúrne a intelektuálne mimoriadne vyspelé. V 8./7. storočí pred Kr. tu vznikli [[homér]]ske básne, v 6. storočí pred Kr. tzv. [[milétska škola]]. Miestne osobnosti ako [[Tales]], [[Anaximandros]] a [[Anaximenes]]
boli prví známi európski vedci.
 
==Pozri aj==