Databáza: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
bu |
a |
||
Riadok 1:
Databáza
Z Wikipédie
• Ten things you may not know about images on Wikipedia •
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Počítačová databáza (niekedy aj báza dát alebo databanka) je kolekcia štruktúrovaných dát alebo informácií uložených v počítačovom systéme, takým spôsobom, že počítačový program, alebo človek môže použiť dopytovací jazyk (angl.: query language) na získavanie týchto informácií. Takto získané informácie môžu byť použité pri rozhodovacom procese. Počítačový program používaný na správu dát a tvorbu query sa označuje DBMS. Vlastnosťami a návrhom DBMS sa zaoberá informatika.
Typická [query] zodpovedá otázky typu "Koľko párov topánok vyrobených Baťom sa predalo v marci v Bratislave a Košiciach?" Na to, aby databáza bola schopná zodpovedať takúto otázku je nutné, aby mala informácie koľko akých topánok sa predalo vrátane dátumu a miesta predaja. Termín databáza vznikol v prostredí výpočtovej techniky. Hoci jeho význam sa rozšíril, a môže označovať aj neelektronické databázy, tento článok sa zaoberá počítačovými databázami. Kolekcie dát podobné databázam existovali už pred priemyselnou revolúciou napríklad vo forme účtovníckych záznamov a kníh a neskôr kartoték.
Základným konceptom databáza je kolekcia záznamov, alebo čiastkových informácií. Typicky, v každej databáze existuje popis štruktury dát a typu dát, ktoré sú v databáze: tento popis sa nazýva logická schéma. Táto schéma popisuje objekty, ktoré sú v databáze a vzťahy medzi nimi. Existuje viacero rôznych spôsobov tvorby schém t.j. modelovania databázovej štruktúry: tieto sa nazývajú databázovými modelmi (alebo modelmi dát). V súčastnosti je najviac používaným relačný model. Relačný model sa dá vysvetliť tak, že kompletný súhrn dát je uchovávaný v tabuľkách pozostávajúcich z riadkov a stĺpcov (presná definícia používa matematický pojem relácie). Tento model reprezentuje vzťahy použitím tých istých hodnôt vo viacerých tabuľkách. Iné modely, napríklad hierarchický model alebo sieťový model používajú explicitnejšiu reprezentáciu vzťahov.
V širšom zmysle sú súčasťou databázy aj softvérové nástroje, ktoré slúžia na manipuláciu a prístup k uloženým dátam.
Predchodcom databáz boli papierové kartotéky. Umožňovali zaraďovanie nových položiek a usporiadanie dát podľa rôznych kritérií (kategórií). Všetky operácie robil človek. Správa takýchto kartoték bola v mnohom podobná správe dnešných databáz.
Obsah
[skryť]
* 1 Databázové modely
* 2 História
* 3 Databázové modely
o 3.1 Plochý model
o 3.2 Hierarchicky model
o 3.3 Sieťový model
o 3.4 Relačný model
+ 3.4.1 Relačné operácie
+ 3.4.2 Normálové formy
o 3.5 Objektový databázový model
o 3.6 Porelačné databázové modely
* 4 Fuzzy databázy
o 4.1 Delenie
o 4.2 Operácie a súbežnosť
o 4.3 Replikácia
o 4.4 Bezpečnosť
* 5 Blokovanie
* 6 Databázové aplikácie
* 7 Pozri aj
* 8 Knižné referencie
* 9 Externé odkazy
Databázové modely [upraviť]
Z hľadiska spôsobu ukladania dát a väzieb medzi nimi môžeme databázy rozdeliť do základných typov:
* Sieťová databáza
* Hierarchická databáza
* Relačná databáza
* Objektová databáza
* Objektová relačná databáza
História [upraviť]
Termín "data base" bol prvýkrát použitý v novembri 1963, keď jedna z prvých softvérových spoločností System Development Corporation (SDC, Santa Monica, Kalifornia, USA), sponzorovala sympózium Development And Management Of a Computer-Centered Data Base. Database je samostatné slovo, ktoré bolo bežné používané v Európe na začiatku 70. rokov a do konca dekády to bolo používané v hlavných Amerických novinách. Databanka, porovnateľný vyraz, bol používaný v novinách [Washington Post] ešte pred rokom 1966.
Prvý databázový riadiaci systém bol vyvinutý v 60 rokoch. Priekopník na tomto poli bol CHARLES BACHMAN. Bachmanove skoršie papiere ukázali, že jeho ciel bolo vytvorenie viac efektívnejšie použitie nových priamo prístupných ukladacích zariadení je možné" dovtedy spracovávanie dát bolo založené na DIEROVACHYCH KARTACH a MAGNETICKÝCH PÁSKACH, takže toto sériové spracovanie bola dominantná aktivita. Dve slova data model vznikli v tejto dobe: CODASYL vyvinul sieťový model založený na Bachmanovych myšlienkach a (podľa všetkého nezávislé hierarchický model bol použitý pri systémovom vývoji v NORTH AMERICAN ROCKWELL, neskôr adoptovaný IBM ako základný kameň ich produktu IMS. Pokiaľ IMS popri CODASYL IDMS bol veľký, veľké viditeľné databázy vyvíjali v 60. rokoch, par ďalších bolo tiež zrodených v tejto dekáde, niektoré z nich sa viditeľné podpísali na základoch dnešných. Dve databázy si zaslúžia spomenúť- PICK a MUMPS, s predošlím vývojom originálov ako operačných systémov so vsadenou databázou a ďalej programovací jazyk a databázu pre vytvorenie DATA-BASED software
Relačný model bol navrhovaný E. F. CODD-inom v 1970. Kritizoval existujúci model pre mätúci abstraktný opis informácii štruktúry s opisom fyzického prístupového mechanizmu. hoci dlhšiu dobu relačný model zostal len v akademickom zaujme. Kým produkty CODASYLu (IDMS) a produkty sieťových modelov (IMS) boli koncipovane ako čiastočné inžinierske riešenia, v tom čaše sa prihliadalo na ich existenciu relačný model dal viac ako teoretickú perspektívu, dohadovanie sa že hardwareove a softwarové technológie sa vyrovnajú v čaše. Medzi prvými zavádzal MICHAEL STONEBRAKER´s INGRES na Berkeley, a projekt SYSTEM R v IBM. Obidve spoločnosti vyvíjali prototypy, oznámili počas roku 1976. Prvý komerčný produkt, ORACLE a DB2, sa neobjavil až do roku 1980. prvý úspešný databázový produkt pre mikropočítače bol dBASE pre CP/M a PC-DOS/MS-DOS operačné systémy. Počas 80tych rokov bola aktivita výskumu zameraná na distribuovane databázové systémy a databázové stroje, ale tieto vývojové trendy mali iba malý efekt na trh. Ďalšia dôležitá teoretická myšlienka bola FUNCTIONAL DATA MODEL, okrem špecializovaných aplikácii v genetike, molekulovej biológii a pri vyšetrovaní zločinov, svet si ho nevšimol.
v 90tych rokoch sa pozornosť upriamila na objektovo orientované databázy. tieto mali úspech na poli kde bolo nutne vlastniť viac komplexne data ako relačný systém mohol jednoducho pokrývať, ako napríklad priestorové databázy, inžiniersky data (zahrňujúce software technickej schránky) a mulitmediálne data. niektoré z týchto myšlienok boli prijate relačnými obchodníkmi, ktorí začlenili nove možnosti do ich produktov ako výsledok. V 90ych rokoch bolo taktiež vidno rozširovanie open source databáz ako PostgreSQL a MySQL.
V tretom tisícročí je XML database moderná oblasť pre inováciu. Ako s objektmi databáz, toto vytvorilo novu kolekciu začínajúcich spoločnosti, ale v tom čaše bola hlavná myšlienka byt začlenení do zriadených relačných produktov. XML databázy malo za ciel vymazať tradičný rozdiel medzi dokumentmi a dátami, dajme tomu že všetky informačné zdroje organizácii by boli držané na jednom mieste, či by boli vyššie štruktúrované alebo nie.
Databázové modely [upraviť]
Rôzne techniky používané pri dátovom štruktúrovanom modeli. Väčšina databázových systémov boli postavene okolo jedného čiastočného modelu, aj keď to je čoraz viac bežné pre produkty ponúkajúce podporu viac ako jedného modelu. Pre hocijaký logicky model je možných viac fyzických implementácii, a väčšina produktov bude ponúkať používateľovi nejakú úroveň v úprave fyzickej implementácie, čo bude mať poukázateľný efekt od momentu výberov. Príkladom je relačný model: všetky vážne implementácie relačného modelu dovoľujú vytváranie indexov, ktoré poskytujú rýchly prístup k riadkom v tabuľke ak ich hodnoty sú známe v nejakom stĺpci.
Plochý model [upraviť]
Plochý alebo tabuľkový model pozostáva z jedného dvojdimenzionálneho pola dátových elementov, kde všetky členy dane stĺpcom sú prijate ako podobne hodnoty, a všetky členy riadkov sú prijate ako súvisejúce k inej.
Hierarchicky model [upraviť]
v hierarchickom modeli sú data organizované do "stromovej" štruktúry, zahŕňajúce stúpajúce spojenie v každom zázname na opísanie vkladania, a radenie pola aby sa udržali záznamy v čiastočnom poriadku v každom súbore na rovnakej úrovni.
Sieťový model [upraviť]
Sieťový model sa prikláňa k ukladaniu záznamov s odkazmi v iných záznamoch. Asociácie sú vedené cez "ukazovatele". Tieto ukazovatele môžu spájať množstvo diskových adries. väčšina sieťových databáz inklinuje k zahrnutiu určitej formy hierarchického modelu.
Relačný model [upraviť]
3 kľúčové termíny sa používajú v relačných modeloch: relácie, vlastnosti a domény. Relácia je tabuľka so stĺpcami a riadkami. Pomenovaný riadok relácie sa nazýva záznam,a doména je séria hodnôt, ktoré atribúty povoľujú vziať. Základná štruktúra dát relačného modelu je tabuľka, kde sú informácie o čiastočnom celku reprezentovane v stĺpcoch a riadkoch(tiež volané tuples). Takto "relácie" a "relačné databázy" referujú do rozličných tabuliek v databázach; relácia je séria "tuples-ov". Stĺpce vyčísľujú rozličné vlastnosti jednotiek(napr: meno zákazníka, adresa alebo telefónne číslo) a riadok je aktuálny príklad jednotky (špecifický zákazník) ktorý je reprezentovaný reláciou. ako výsledok každý "tuple" tabuľky zákazníka reprezentuje rozličné vlastnosti jednotlivého zákazníka. Všetky relácie v relačných databázach musia dodržiavať určíte základne pravidla aby sa kvalifikovali ako relácie. prvé, radenie v stĺpcoch nie je dôležité. druhé, nemôžu sa v tabuľke nachádzať identické "tuples" alebo riadky. A tretie, každý "tuple" bude obsahovať práve jednu hodnotu pre každú z vlastnosti. relačné databázy obsahujú viacnásobné tabuľky, všetky sú podobne jednej v plochom databázovom modeli. jedna výhoda relačného modelu je ta, v princípe, žiadna hodnota sa nevyskytuje v dvoch rozličných záznamoch (patriacich do rovnakej alebo rozličných tabuliek), ktorá naznačuje vzťah medzi týmito dvoma záznamami. A však, z pravidla vnútiť explicitne integrovane obmedzenia, vzťahy medzi záznamami v tabuľke môžu byt taktiež definovať explicitne, identifikovaním alebo neidentifikovaním vzťahov rodič-dieťa charakterizovaných priradením mohutnosti (1:1,(0)1:M,M:M). Tabuľky môžu tiež obsahovať určenú vlastnosť alebo sériu vlastnosti ktoré môžu fungovať ako "kľúč", ktorý môže byt použitý na osobitú identifikáciu každého "tuple" v tabuľke. Kľuč ktorý môže byt použitý na osobitú identifikáciu riadku v tabuľke sa nazýva primárny kľuč. kľúče sú bežné používané na pripojenie alebo kombinovanie dát z dvoch alebo viacerých tabuliek. napríklad: zákaznícka tabuľka môže obsahovať stĺpec nazvaný MIESTO, ktorý obsahuje hodnotu ktorú priradíme kľúču tabuľky MIESTO. Kľúče sú taktiež praktické pri vytváraní ukazovateľov, ktoré umožňujú rýchle získanie dát z rozsiahlej tabuľky. Hociktorý stĺpec môže byt kľuč, alebo viacnásobné stĺpce môžu byt zoskupene v kľúčovej zložke. Nie je dôležité rozšírené definovať všetky kľúče; stĺpec môže byt použitý ako kľuč ak nebol určený ako kľuč.
Relačné operácie [upraviť]
používatelia (alebo programy( vyžadujú data z relačných databáz posielajúcich to v rade ktorý je napísaný v špeciálnom jazyku, zvyčajne v dialekte SQL. napriek tomu SQL bolo povodne vynájdené pre koncových užívateľov, to je bežnejšie pre SQL rady sú vložené do software ktorý poskytuje jednoduchšie užívateľské prostredie. veľa web stránok, ako wikipedia, uskutočňovanie SQL úlohy keď sa generujú stránky. V odpovedi na úlohy, databáza vracia výsledky, ktoré sú iba súbor riadkov obsahujúcu odpoveď. Najjednoduchšia úloha je iba vrátiť všetky riadky z tabuľky, ale častejšie sú riadky filtrovane určitým spôsobom aby vrátili iba požadovanú odpoveď. data z viacnásobných tabuliek sú často kombinovane do jednej, urobením spojenia. v doplňujúcom pripájaní sú množstva relačných operácii .
Normálové formy [upraviť]
relácie sú klasifikovane na základe typu anomálie pre ktorú je prístupný. databáza, ktorá je v prvej normálnej forme je prístupná všetkým typom anomáliám, kým databáza v domenovej /kľúčovej normálnej forme nemá modifikácie anomálii. normálne formy sú prirodzene hierarchické. najnižší level je prvá normálna forma, a databázy sa nemôžu stretnúť s požiadavkami pre vyšší level normálovej formy bez toho aby spĺňali všetky požiadavky nižších normálových foriem.
Objektový databázový model [upraviť]
v posledných rokoch, objektovo orientovane formy boli aplikovane do databázových technológii, vytvárali nove programovacie modely ako objektové databázy. tieto databázy sa pokúšajú priniesť databázu sveta a aplikovane programovanie sveta bližšie k sebe, čiastočné zaručujú že databáza používa rovnaký systém písania ako aplikačný program. tento ciel sa vyhýbal prídavnému(niekedy vysvetľované ako chyba odporu) konvertovania informácie medzi predstaviteľmi v databáze (napríklad riadky v tabuľke) a predstaviteľmi v aplikačných programoch(väčšinou objekty). V rovnakom čase, objektové databázy sa pokúšajú zaviesť kľúčové myšlienky objektového programovania, ako zapuzdrenie a polymorfizmus, do sveta databáz. mnohotvárnosť týchto možnosti sa používali pre ukladanie objektov v databázach. niektoré produkty sa približujú problémom od konca aplikačného programovania, vytváraním objektov, ktoré trvalo manipulujú s programom. Toto taktiež typicky požaduje pridanie určitého druhu dotazovacieho jazyka, od vtedy čo bežné programovacie jazyky nejakú schopnosť nájsť objekty založené na ich informačnom obsahu. iné útočia problémami z konca databáz, definovaním objektovo orientovaný dátový model pre databázu, a definujúci databázový programovací jazyk ktorý dovoľuje plne programovacie kapacity ako boli tradičné zariadenia.
Porelačné databázové modely [upraviť]
niekoľko produktov identifikovali ako porelačné, pretože data modelu začlenilo relácie ale nie je vynútený informačnými princípmi, splnenie týchto všetkých informácii je reprezentovane dátovými hodnotami v reláciách. Produkty používajúce porelačné dátové modely typicky uplatňujú model ktorý aktuálne podato vy relačný model. toto môže byt identifikovane ako orientovaný graf so stromami na [[uzloch]. príklady modelu ktoré môžu byt klasifikovane ako porelacne sú PICK aka MULTIVALUE a MUMPS
Fuzzy databázy [upraviť]
je možné vytvoriť fuzzy relačné databázy. v podstate fuzzy databáza id databáza využívajúca fuzzy logiku, napríklad s fuzzy vlastnosťami, ktoré môžu byt definovane ako atribúty položiek, riadkov objektu v databáze, ktoré dovoľujú ukladať fuzzy informácie. Je veľa form pridávania flexibilnosti vo fuzzy databázach. najjednoduchšia technika je pridať fuzzy členský stupeň každému záznamu, napríklad atribúty v rozmedzí 0-1. Napriek tomu je tu veľa rôznych druhov databáz povoľujúcich fuzzy hodnoty na ukladanie do fuzzy vlastnosti používajúcich fuzzy skupinu, možné distribúcie fuzzy stupňa asociujú rovnaké atribúty and s rozličným významom. Niekedy vyraz FUZZY DATABAZY sa používa pre klasické databázy s fuzzy doplnkom alebo s fuzzy aspektom ako napríklad obmedzenia.
prvá fuzzy relačná databáza, FRBD, sa objavila v dizertačnej práci Marie Zemankovej. potom ako niektoré ďalšie modely ktoré vznikli podobne ako BUCKLES-PETRY model, PRADE-TESTMALE MODEL, THE UMANO-FUKAMI MODEL alebo GEFRED MODEL od J.M.Medima, M.A. VILA ET. v kontexte fuzzy databáz, určíte dodatkové jazyky boli definovane, zvýrazňujúce SQLF od P. BOSC ET AL a FSQL od J.GALINDO ET AL. Tieto jazyky definovali niektoré štruktúry v predpisoch zahrňujúce aspekty SQL prehľadnosti, ako fuzzy podmienky, fuzzy porovnania, fuzzy konštanty, fuzzy obmedzenia, fuzzy vstupy, jazykové označenia a podobne.
Delenie [upraviť]
všetky z týchto databáz môžu poskytnúť výhodu delenia aby sa zvýšila ich rýchlosť, a tato technológia ma obrovskú výhodu od ich skorších použití v60tych a 70tych rokoch. najbežnejší druh delenia indexov je radenie zoznamov obsahov z nejakých čiastkových stĺpcov, s ukazovateľom na hodnotu pripisovanú riadku. delenie dovoľuje priradenie viacerých tabuliek podľa určitého kritériá pre rýchlejšie hľadanie. typicky, delenie je tiež ukladanie v rôznych formách dátových štruktúr spomínané vyššie (ako B-trees,hashes, a linked list). Zvyčajne špecifická technika je zvolená databázovým designerom na zvýšenie efektívnosti v čiastkových typoch požadovaného delenia. relačné DBMSs majú výhodu že delenie môže byt vytvorene alebo stratene bez toho aby sa zmenila využitie existujúcej aplikácie. databáza si vyberá medzi veľa rozličnými stratégiami založenými na to ktorej odhadovanie bude bežať rýchlejšie. inými slovami, delenie je transparentne pre aplikácie koncového užívateľa požadujúceho databázu kým oni menia výkon, hocijaký SQL príkaz beží s aj bez delenia existujúcej databázy. relačné DBMSs využitie veľa rôznych algoritmov na vypočítanie výsledku SQL príkazov. RDBMS bude produkovať plán ako spracovávať dotazy, ktoré sú generovane analyzovaním bežiacich programov rozdielnych algoritmov a vybraný je najrýchlejší. niektoré kľúčové algoritmy ktoré ponúkajú pripojenie alebo NESTED LOOP JOIN, SORT-MERGE JOIN a HASH JOIN. ktoré z týchto je vybrane záleží či delenie existuje, akého je typu a jeho mohutnosti.
Operácie a súbežnosť [upraviť]
ďalej k dátovým modelom, najpraktickejšie databázy sa pokúšajú vynútiť databázové operácie. ideálne, databázový software vynútiť ACID predpis, sumarizovaný tu:
atomisticky: obidve úlohy v operácie musia byt spravene alebo ani jedna z nich. operácia musí byt kompletná, alebo nevykonaná zhodnosť: každá operácia musí uchovávať integritu obmedzenia- deklarovanú v predpisoch konzistencie- databázy. nemôže to nahradiť data v opačnom stave. Izolácia: dve súčasné operácie nemôžu sa krížiť navzájom. Priemerný výsledok počas operácie nie je viditeľný na operáciách. trvácnosť: kompletná operácia nemôže byt zrušená neskôr alebo ich výsledok zrušení. musia zotrvať počas reštartu DBMS po zrútení. CASCADING ROLLBACK nastane v databázovom systéme keď operácia T1 spôsobuje chybu a musí byt urobený ROLLBACK. iné operácie závisia na akciách T1, musia byt tiež ROLLBACK kvôli chybe T1, teda spôsobuje cascadove efekt.
v praxi, veľa DBMS povoľuje tiet pravidla aby sa vybrali pohodlnejšie pre lepší výkon. Súbežná kontrola je metóda používaná na zaistenie že operácia je splnená bezpečným spôsobom a splna pravidla ACID. DBMS musí byt schopná zaistiť iba serializovanie, obnovovanie, príklady sú povolene a nie je angažovaná žiadna operácie ktorá zlyhá kým nie je vykonaná.
Replikácia [upraviť]
replikácia databáz je úzko spätá z operáciami. ak databáza môže zapisovať vlastne akcie, je možné vytvoriť duplikát dát v reálnom čaše. duplikát môže byt použitý na zvýšenie výkonu dostupnosti celého databázového systému. bežné replikácie zahrňujú:
Master/slave replikácia: všetky zapísané požiadavky sú vykonane na majster a replikácie na slave.
QUORUM: výsledok čítania a zapisovania požiadaviek je vypočítaný pýtajúcim si väčšinové replikácie
MULTIMASTER: dve alebo viac replikácii sa synchronizuje medzi sebou cez operačného identifikátora.
Paralalne synchronizovane replikácie databáz odblokujú operácie aby boli replikovane na viac serveroch súčasné, ktorý poskytuje metódy na zálohovanie a bezpečnosť ako dovoľujú data.
Bezpečnosť [upraviť]
Databázová bezpečnosť je systém, procesy, a procedúry ktoré chránia databázy pre neúmyselnou aktivitou. V UK legislatíva chráni verejnosť pred neoprávneným odkrytie osobných informácii uschovaných kvôli chybe databázy. UK základne organizácie udržujú osobne dáta v elektronickom formáte ktoré sú požadované do registrov pre splnomocnencov.
Blokovanie [upraviť]
niektoré databázy sú všeobecne blokované pred rutinou údržbou, po ktorej sa vrátia do normálu.
Databázové aplikácie [upraviť]
Databázy sú využité v mnohých aplikáciách, spojujúci vlastne kompletný rozsah počítačového softwaru. databázy sú preferovanou metódou ukladania rozsiahlych aplikácii pre viacerých užívateľov, kde koordinácia medzi užívateľmi je nevyhnutná. Dokonca individuálny používateľ to pokladá za vhodne, a veľa elektronických mailových programov a osobných organizérov sú založené na štandardných databázových technológiách. Softwareové databázové radiče sú dostupne pre väčšinu databázových platforiem preto aplikačný software môže byt použitý pri bežnom aplikačnom programovom interface-i (API) na získanie informácií uložených v databáze. dve bežné používané databázy API sú JDBC a ODBC.
Pozri aj [upraviť]
* Databázový systém
* Systém riadenia bázy dát
* jazyk SQL
* Oracle
* relačné databázy
* porovnanie databázových systémov v menežmente
* teoria databáz
* online databázy
Knižné referencie [upraviť]
* Date, C. J.: an Introduction to DBS. New York, McGrawHill 1990
* Plesník, J., Dupačová, J., Vlach, M. a kol.: Databázové systémy: cvičení. Praha, Vydavatelství ČVUT 2002
* Date, C. J.: A Guide to the SQL Standard, Third Edition
Addison-Wesley, ISBN 0-201-50209-7
* Trimble J. H. Jr., A Visual Introduction to SQL, David Chappell, ISBN 0-471-61684-21
* Bernstein, P. A., Hadzilacos, V., Goodman, N.: Concurrency Control & Recovery in Database Systems, Addison-Wesley, ISBN 0-201-10715-5
* Date, C. J.: Database, A Primer, Addison-Wesley
* Dutka, A. F., Hanson, H. H.: Fundamentals of Data Normalization, Addison-Wesley
* Fleming, C. C., von Halle, B.: Handbook of Relational Database Design, Addison-Wesley 1989, ISBN 0-201-11434-8, 605pp
* Date, C. J.: Introduction to Database Systems, Volume I, Addison-Wesley, ISBN 0-201-14201-5
* Date, C. J.: Introduction to Database Systems, Volume II, Addison-Wesley
* Stonebraker M., Moore, D.: Object-Relational DBMSs: The Next Great Wave, Moran Kaufmann Publishers 1996, ISBN 1-55860-397-2, 216pp
* Stonebraker M., Brown P., Moore, D.: Object-Relational DBMSs, Second Edition, Moran Kaufmann Publishers 1998, ISBN 1-55860-452-9, 320pp
* Date, C. J.: Relational Database: Selected Writings, Addison-Wesley
* Date, C. J.: Relational Database Writings 1985-1989, Addison-Wesley, ISBN 0-201-50881-8
* Cannan, S., Otten, G.: SQL - The Standard Handbook, McGraw-Hill, ISBN 0-07-707664-8
* Groff, J. R., Weinberg, P. N.:Using SQL, Osborne McGraw-Hill
Externé odkazy [upraviť]
* PHP.sk: článok Úvod do databázových systémov 1 2 3
Zdroj: „http://sk.wikipedia.org/wiki/Datab%C3%A1za“
Kategória: Databázy
| |||