Carl Ritter: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Nová stránka: Carl Ritter bol nemecký geograf. Spolu s Alexandrom von Humboldtom je považovaný za zakladateľa modernej geografie. Od roku 1825 až po svoju smrť zastával najvyšší post na ...
 
Jonhy (diskusia | príspevky)
d uprava
Riadok 1:
[[Obrázok:Carl ritter.jpg|thumb|right|]]
'''Carl Ritter''' ([[7. august]] [[1779]] – [[28. september]] [[1859]]) bol [[Nemecko|nemecký]] [[geograf]]. Spolu s [[Alexander von Humnoldt|Alexandrom von Humboldtom]] je považovaný za zakladateľa modernej geografie. Od roku 1825 až po svoju smrť zastával najvyšší post na [[Berlínska Univerzita|Berlínskej univerzite]].
 
 
Život
(7. august 1779 – 28. september 1859)
 
== Život ==
Ritter sa narodil v Quedlinburgu[[Quedlinburg]]u, ako jedno zo šiestich detí v rodine uznávaného lekára.
Jeho otec zomrel, keď mal len dva roky. Vo veku piatich rokov začal navštevovať školu, ktorá bola zameraná na štúdium prírody (Schnepfenthal Salzmann School) a bola ovplyvnená dielami Jean-Jacques Rousseaua, ktoré sa týkali výchovy detí. Táto skúsenosť ho mohla ovplyvniť, keďže neskôr sa zaujímal o nové spôsoby vyučovania, vrátane tých od Johanna Pestalozziho. Väčšina jeho prác bola založená na troch Pestalozziho štádiách vyučuvania, a to: zber materiálu, porovnávanie materiálu a založenie všeobecného systému.
Po skončení jeho štúdií bol predstavený Bertmannovi Hollwegovi, bankárovi vo Frankfurte. Neskôr sa dohodlo, že Ritter začne vyučovať jeho deti a zároveň počas toho bude navštevovať univerzitu, ktorá bude zaplatená Hollwegom. Vyučovať začal v roku 1798 a pokračoval pätnásť rokov. V rokoch 1814-1819, ktoré strávil v Göttingene, aby dával pozor na svojich žiakov, začal študovať geografiu. Tu začal dvoriť Lilli Kramerovej, z Duderstadtu, ktorú si neskôr zobral za ženu a tu takisto vydal prvé dva zväzky jeho diela – Erdkunde (Zemepis).
Riadok 11:
V roku 1822 bol zvolený do Pruskej Akadémie Vied, v roku 1824 sa stal korešpondujúcim členom Parížskej Ázijskej Spoločnosti. V roku 1828 založil Berlínsku Geografickú Spoločnosť. V roku 1856 bol menovaný na post riaditeľa Kráľovského Kartografického Inštitútu Pruska.
 
 
== Diela ==
 
Ritterove 19-zväzkové veľdielo, Veda o Zemi vo vzťahu k prírode a dejiny ľudstva, napísané v rokoch 1817-1859 rozvinulo v obdivuhodnej dĺžke tému vplyvu okolia na ľudskú aktivitu. Napriek svojej dĺžke bolo nedokončené v čase jeho smrti. Obsiahlo len Áziu a Afriku.
Ritterov vplyv na geografiu bol pozoruhodný pretože priniesol novú koncepciu predmetu geografie. V jeho pohľade bola geografia druh fyziológie a porovnávacej anatómie Zeme, do ktorej patria lúky, hory, ľadovce atď. ako orgány, každý so svojimi vlastnými funkciami a ak jej rámec je základom pre človeka vymedzujúci priestor jeho života, tak štruktúra každej krajiny je vedúcim elementom v historickom vývine národa.
Zem je vesmírne indivíduum s vlastnou organizáciou a progresívnym vývojom. Úlohou geografie je skúmanie tejto individuality Zeme.
Ritterove diela taktiež ovplyvnili aj politické teórie. Jeho koncepcia orgánov mohla byť zneužitá na dokázanie snahy Lebensraumu, na účet existencie iného štátu, pretože víťazstvo bolo videné ako biologická nevyhnutnosť pre rast štátu. Jeho myšlienky pretvorené na expanzívnu ideológiu nemeckým geostratégom Friedrichom Ratzelom.
 
[[Kategória:Nemecký geografi]]
[[en:Carl Ritter]]