Paranoja: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Nanai (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
(Žiaden rozdiel)

Verzia z 21:18, 11. september 2005

Paranoia je jedným z druhov psychózy, vyznačujúci sa bludmi, chorobnými predstavami ohrozenia a stihomamom. V obecnom povedomí je tento pojem používaný tiež pre nadmerné obavy o svoju osobu, spojené napríklad s konšpiračními teóriami.

Paranoia v psychiatrii

V psychiatrii bol termín prvýkrát použitý v roku 1883 psychiatrom Emilom Kraepelinom pre chorobnú ilúziu, v ktorej sa pacient cíti byť jedinečnou, vysoko dôležitou osobou. Emil Kraepelin vychádzal z pôvodnej gréckej náplne slova παράνοια (paranoia), ktoré označuje sústredenie sa na seba. Náplň tohto pojmu sa časom posunula skôr k popisu falošných predstav a obav z prenasledovania, pretože obsah pôvodneho pojmu bol príliš široký. Vzhľadom k tomuto posunu nie je pojem paranoia používaný psychiatrami a psychológmi celkom jednotne.

Obvykle sa termín paranoia používa pre

  1. Predstavu člověka, že mu je ubližované, alebo že mu má niekto ublížiť
  2. Predstavu člověka, že niekto má záujem ublížit špeciálne jemu

Príklady niektorých druhov paranoie v psychiatrii

  • perzekučná paranoia = chorý sa bojí, že je prenasledovaný
  • kverulantská paranoia = chorý sa domnieva, že ho ostatní nemajú radi - obviňuje ich, sťažuje sa, chce sa dohadovať
  • žiarlivecká paranoia = chorobná žiarlivosť, niekedy vedie až k vražde alebo samovražde
  • davová paranoia = posadnutosť tancom alebo rituálnymi obradmi

obecné chápanie paranoie

V obecnom povedomí je paranoia spojovaná skôr s

  • pocitom, že človek disponuje zvláštnymi silami a plní dôležitú úlohu
  • presvedčenie o prenasledovaní mimozemšťanmi, tajnými službami, alebo démonmi
  • konšpiračnými teóriami a predstavou, že svet je riadený temnými silami v pozadí
  • pocitom ovladania mozgu z vonkajšku
  • pocitom, že je človek postavou v práve prečítanom románe