Raketoplán: Rozdiel medzi revíziami

'''Raketoplán''' je viacnásobne použiteľné atmosfericko-kozmické [[lietadlo]], ktoré vzlieta kolmo ako [[raketa]] (s pomocnými raketovými motormi), v kozmickom priestore sa pohybuje ako [[kozmická loď]] a klesá a pristává v zemskej [[atmosféra|atmosfére]] ako lietadlo na bežnom letisku s dostatečnědostatočne dlhou [[betón]]ovou dráhou.

V [[USA]] sú raketoplány známe ako ''Space Shuttle'' (zhruba „vesmírna kyvadlová doprava“). Pôvodný program [[NASA]] lietanielietania s raketoplánmi sa volá ''Space Transportation System'' („vesmírny prepravný systém“), preto sú lety raketoplánov sú označované skratkou '''STS''' nasledovanou číslom.

Raketoplány vykonali mnoho užitočnej práce – vyniesli na obežnú dráhu [[družica|družice]] na vedecké a vojenské účely, [[Hubblov vesmírny teleskop]], posádky kozmických [[kozmická stanica|kozmických staníc]], a pod.

Pri vzletuvzlete sa americký raketoplán skladá z vlastného raketoplánu (arbiter alebo SSME -Space Shuttle Main Engines), hlavejhlavnej nádrže (ET - External Tank) na kvapalné pohonné látky (vodík a kyslík) a dvoch pomocných rakiet (SRB - Solid Rocket Boosters) na tuhé palivá. Motory na kvapalné palivá sú umiestnené iba na raketopláne a sú zvyčajne použiteľné viacnásobne. Hlavná nádrž na kvapalné palivá je odhodená tesne pred navedením na orbitálnu dráhu a zhorí v atmosfére. Pomocné rakety na tuhé palivá dopadnoudopadnú do mora pomocou padáku a, sú vylovené a znova naplnené.

Priestor pre posádku je 7 miestny, v núdzových prípadoch až 10 miestny. Povrch raketoplánu je pokrytý systémom tepelnej ochrany, tvoreným najmä dlaždicami zo ?slinutého? penového kremeňa. Pre pristátie je raketoplán vybavený vysúvacím podvozkem.podvozkom Ďalej je raketoplán vybavenýa brzdiacim padákom, ktorý je vystrelený po dosadnutí na pristávaciu dráhu.

Program raketoplánov existoval aj v [[ZSSR|Sovietskom zväze]]. Uskutočnil sa však iba jeden bezpilotný kozmický let raketoplánu [[Buran]] v roku [[1988]]. Potom bol projekt pre nedostatok prostriedkov a zložitú politickú situáciu zastavený. Raketoplán Buran mal niekoľko zaujímavých vlastností - napríklad dokázal vzlietnuť a pristáť v bezpilotnom režime narozdielna rozdiel od amerických raketoplánov. [[Nosná raketa]] [[Energija (nosná raketa)|Energija]] dokázala štartovať aj samostatne bez raketoplánu Buran.

== Katastrofy raketoplánůraketoplánov ==

* Challenger – 73 sekúnd po štarte, [[28. január]]a [[1986]] došlo k prehoreniu tesnenia na spoji SRB. PotomNasledovalo došlo k prehoreniuprehorenie spoja medzi SRB a ET a raketa SRB potom špičkou prerazila nádrž ET a došlo k výbuchu.

* Columbia – [[1. január]]a [[2003]] pri návrate z kozmickej misemisie. Pri štarte došlo k uvoľneniu penovej izolácie z ET a, uvoľnená izolácia narazila do nábežnej hrany krídla raketoplánu a vážne ju poškodila. Pri návrate raketoplánu do atmosféry došlo najskôr k deštrukcii krídla a potom k zničeniu celého raketoplánu.