Bratríci: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d wikilink
Lure (diskusia | príspevky)
Úprava a doplnenie článku
Riadok 1:
'''Bratríci''' boli bývalívojenské oddiely zložené z bývalých [[Husitské vojenstvoHusiti|husitskíhusitských bojovnícibojovníkov]] samostatne pôsobiacipôsobiace na [[Slovensko|Slovensku]]území Slovenska, [[Morava (región)|Morave]]Moravy, severnomseverného [[Rakúsko|Rakúsku]]Rakúska a vjužného [[Poľsko|Poľsku]]Poľska, kam v rokoch [[1445]]-[[1467]] priniesli idey [[Husitstvo|husitstva]].
 
Jadro bratríckeho vojska tvorili českí bojovníci, ktorí odišli z krajiny po porážke husitského hnutia v [[Bitka pri Lipanoch|bitke pri Lipanoch]]. Bratrícke vojská najskôr vstúpili do služieb šľachticov či kapitánov ako bol [[Fridrich z Ostrogu]], či [[P. Šafranec]] alebo [[Ján Jiskra z Brandýsa]]. V roku [[1453]] z jeho vojska dezertovalo a osamostatnilo sa množstvo bratríkov pod vedením [[Peter Aksamit|Petra Aksamita]]. Obsadili alebo získali viaceré hrady a vybudovali niekoľko poľných táborov napr. v [[Haligovce|Haligovciach]], [[Chmeľov]]e, Zelenej hore pri [[Hrabušice|Hrabušiciach]], [[Spišská Teplica|Spišskej Teplici]], [[Gajary|Gajarovch]] a [[Vyšehrad (podcelok)|Vyšehrade]] v [[Turiec|Turci]], dobudovali tiež predhradie [[Spišský hrad|Spišského hradu]], čím z neho vytvorili jeden z najväčších hradov v Strednej Európe. Zmocnili sa aj ďalších hradov ako [[Muránsky hrad|Muráň]], [[Košecký hrad|Košeca]], či [[Hrušov (hrad)|Hrušov]]. Bojoval proti nim palatín [[Ján Huňady]] ako aj jeho syn [[Matej Korvín|Matej]]. V nasledujúcom období utrpeli sériu porážok. V [[bitka pri Blatnom Potoku|bitke pri Blatnom Potoku]] roku [[1458]] boli bratríci porazení, zahynul aj Peter Aksamit. Hnutie sa začalo postupne rozpadávať. V roku [[1467]] Matej Korvín dobyl ich tábor v Petri, čím hnutie definitívne zlikvidoval. Časť bratríckeho vojska včlenil do vlastných radov tzv. [[Čierny pluk|čierneho pluku]], ktorého veliteľom sa stal bratrícky kapitán [[František z Hája]], väčšinu ostatných bratríckych vodcov a kazateľov dal Matej Korvín popraviť.
 
Jadro bratríckeho vojska tvorili českí bojovníci, ktorí odišli z krajiny po porážke husitského hnutia v [[Bitka pri Lipanoch|bitke pri Lipanoch]]. Bratrícke vojská najskôr vstúpili do služieb šľachticov či kapitánov ako bol [[napr. Fridrich z Ostrogu]], či [[P. Šafranec]] alebo [[Ján Jiskra z Brandýsa]]. V roku [[1453]] z jeho vojska dezertovalo a osamostatnilo sa množstvo bratríkov pod vedením [[Peter Aksamit|Petra Aksamita]], ktorý si zriadil svoje sídlo na hrade [[Plaveč (hrad)|Plaveč]]. Obsadili alebo získali viaceré hrady a vybudovali niekoľko poľných táborov napr. v [[Haligovce|Haligovciach]], [[Chmeľov]]e, Zelenej hore pri [[Hrabušice|Hrabušiciach]], [[Spišská Teplica|Spišskej Teplici]], [[Gajary|Gajarovch]] a [[Vyšehrad (podcelok)|Vyšehrade]] v [[Turiec|Turci]], dobudovali tiež predhradie [[Spišský hrad|Spišského hradu]], čím z neho vytvorili jeden z najväčších hradov v Strednej Európe. Zmocnili sa aj ďalších hradov ako [[Muránsky hrad|Muráň]], [[Košecký hrad|Košeca]], či [[Hrušov (hrad)|Hrušov]]. Bojoval proti nim palatín [[Ján Huňady]] ako aj jeho syn [[Matej Korvín|Matej]]. V nasledujúcom období utrpeli sériu porážok. V [[bitka pri Blatnom Potoku|bitke pri Blatnom Potoku]] roku [[1458]] boli bratríci porazení, zahynul aj Peter Aksamit. Hnutie sa začalo postupne rozpadávať. V roku [[1467]] Matej Korvín dobyl ich tábor v Petri, čím hnutie definitívne zlikvidoval. Časť bratríckeho vojska včlenil do vlastných radov tzv. [[Čierny pluk|čierneho pluku]], ktorého veliteľom sa stal bratrícky kapitán [[František z Hája]], väčšinu ostatných bratríckych vodcov a kazateľov dal Matej Korvín popraviť.
{{Slovenský výhonok}}
{{Dejepisný výhonok}}
{{Vojnový výhonok}}
 
Idey husitstva sa preniesli i do života v táboroch. Panovala v nich priam biblická atmosféra, z najudatnejších bojovníkov boli vyberaní velitelia, korisť sa delila rovnakým dielom pre všetkých.
 
Do roku 1458 patrilo bratríkom tridsaťšesť táborov a hradných pevností a ich vojská mali 15 - 20 tisíc ozbrojených bojovníkov. Vojensky ovládali celé východné a sčasti i stredné Slovensko a predstavovali vážnu politickú a bojovú silu v dynasticko-magnátskych zápasoch v Uhorsku v druhej polovici 15. storočia.
 
Z obavy z ich narastajúcej sily sa už od r. 1453 na kráľovskom dvore organizovali proti nim bojové výpravy. Prvá výprava, ktorú proti nim viedol v r. 1454 starší syn [[Ján Huňady|Jána Hunyadyho]] Ladislav sa skončila prímerím.
 
Úpadok bratríckeho hnutia nastal po nástupe [[Matej Korvín|Mateja Korvína]] na uhorský trón. V [[Bitka pri Blatnom Potoku|bitke pri Blatnom Potoku]] v roku [[1458]], v ktorej utrpeli bratrícke oddiely prvú vážnu porážku (zahynul v nej i Peter Aksamit) sa naštrbila jednota ich hnutia. Súčasne s ďalšími porážkami (v Poľsku - pri vrchu Žebrák a v Rakúsku - pri Marcheggu) od nich odpadli mnohí uhorskí feudáli. V dôsledku týchto okolností boli bratríci nútení neustále meniť svoju dislokáciu. Najväčšia časť z nich sa uchýlila na západnom Slovensku, kde po neúspešnom pokuse o dobytie [[Trnava|Trnavy]] dal veliteľ rakúskych bratríkov Ján Šmikovský zo Žďáru okolo roku 1461 postaviť dobre opevnený tábor vo [[Veľké Kostoľany|Veľkých Kostoľanoch]] pri [[Piešťany|Piešťanoch]]. Tu bola v roku [[1467]] zvedená rozhodujúca [[Bitka pri Veľkých Kostoľanoch|bitka]], znamenajúca definitívny zánik bratríctva na Slovensku.
 
 
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Husitstvo]]