Verzia z 15:48, 13. september 2007 upraviť Pelex (diskusia \| príspevky) Správcovia 47 207 editací d wikilink ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 10:00, 9. apríl 2008 upraviť vrátiť Lure (diskusia \| príspevky) 2 343 editací Úprava a doplnenie článku Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Bratríci''' boli ~~bývalí~~vojenské oddiely zložené z bývalých [[~~Husitské vojenstvo~~Husiti\|~~husitskí~~husitských ~~bojovníci~~bojovníkov]] samostatne ~~pôsobiaci~~pôsobiace na ~~[[Slovensko\|Slovensku]]~~území Slovenska, ~~[[Morava (región)\|Morave]]~~Moravy, ~~severnom~~severného ~~[[Rakúsko\|Rakúsku]]~~Rakúska a vjužného ~~[[Poľsko\|Poľsku]]~~Poľska, kam v rokoch [[1445]]-[[1467]] priniesli idey [[Husitstvo\|husitstva]]. Jadro bratríckeho vojska tvorili českí bojovníci, ktorí odišli z krajiny po porážke husitského hnutia v [[Bitka pri Lipanoch\|bitke pri Lipanoch]]. Bratrícke vojská najskôr vstúpili do služieb šľachticov či kapitánov ako bol [[Fridrich z Ostrogu]], či [[P. Šafranec]] alebo [[Ján Jiskra z Brandýsa]]. V roku [[1453]] z jeho vojska dezertovalo a osamostatnilo sa množstvo bratríkov pod vedením [[Peter Aksamit\|Petra Aksamita]]. Obsadili alebo získali viaceré hrady a vybudovali niekoľko poľných táborov napr. v [[Haligovce\|Haligovciach]], [[Chmeľov]]e, Zelenej hore pri [[Hrabušice\|Hrabušiciach]], [[Spišská Teplica\|Spišskej Teplici]], [[Gajary\|Gajarovch]] a [[Vyšehrad (podcelok)\|Vyšehrade]] v [[Turiec\|Turci]], dobudovali tiež predhradie [[Spišský hrad\|Spišského hradu]], čím z neho vytvorili jeden z najväčších hradov v Strednej Európe. Zmocnili sa aj ďalších hradov ako [[Muránsky hrad\|Muráň]], [[Košecký hrad\|Košeca]], či [[Hrušov (hrad)\|Hrušov]]. Bojoval proti nim palatín [[Ján Huňady]] ako aj jeho syn [[Matej Korvín\|Matej]]. V nasledujúcom období utrpeli sériu porážok. V [[bitka pri Blatnom Potoku\|bitke pri Blatnom Potoku]] roku [[1458]] boli bratríci porazení, zahynul aj Peter Aksamit. Hnutie sa začalo postupne rozpadávať. V roku [[1467]] Matej Korvín dobyl ich tábor v Petri, čím hnutie definitívne zlikvidoval. Časť bratríckeho vojska včlenil do vlastných radov tzv. [[Čierny pluk\|čierneho pluku]], ktorého veliteľom sa stal bratrícky kapitán [[František z Hája]], väčšinu ostatných bratríckych vodcov a kazateľov dal Matej Korvín popraviť.▼ ▲Jadro bratríckeho vojska tvorili českí bojovníci, ktorí odišli z krajiny po porážke husitského hnutia v [[Bitka pri Lipanoch\|bitke pri Lipanoch]]. Bratrícke vojská najskôr vstúpili do služieb šľachticov či kapitánov ako bol [[napr. Fridrich z Ostrogu~~]], či [[P. Šafranec]]~~ alebo [[Ján Jiskra z Brandýsa]]. V roku [[1453]] z jeho vojska dezertovalo a osamostatnilo sa množstvo bratríkov pod vedením [[Peter Aksamit\|Petra Aksamita]], ktorý si zriadil svoje sídlo na hrade [[Plaveč (hrad)\|Plaveč]]. Obsadili alebo získali viaceré hrady a vybudovali niekoľko poľných táborov napr. v [[Haligovce\|Haligovciach]], [[Chmeľov]]e, Zelenej hore pri [[Hrabušice\|Hrabušiciach]], [[Spišská Teplica\|Spišskej Teplici]], [[Gajary\|Gajarovch]] a [[Vyšehrad (podcelok)\|Vyšehrade]] v [[Turiec\|Turci]], dobudovali tiež predhradie [[Spišský hrad\|Spišského hradu]], čím z neho vytvorili jeden z najväčších hradov v Strednej Európe. Zmocnili sa aj ďalších hradov ako [[Muránsky hrad\|Muráň]], [[Košecký hrad\|Košeca]], či [[Hrušov (hrad)\|Hrušov]]. Bojoval proti nim palatín [[Ján Huňady]] ako aj jeho syn [[Matej Korvín\|Matej]]. V nasledujúcom období utrpeli sériu porážok. V [[bitka pri Blatnom Potoku\|bitke pri Blatnom Potoku]] roku [[1458]] boli bratríci porazení, zahynul aj Peter Aksamit. Hnutie sa začalo postupne rozpadávať. V roku [[1467]] Matej Korvín dobyl ich tábor v Petri, čím hnutie definitívne zlikvidoval. Časť bratríckeho vojska včlenil do vlastných radov tzv. [[Čierny pluk\|čierneho pluku]], ktorého veliteľom sa stal bratrícky kapitán [[František z Hája]], väčšinu ostatných bratríckych vodcov a kazateľov dal Matej Korvín popraviť. ~~{{Slovenský výhonok}}~~ ~~{{Dejepisný výhonok}}~~ ~~{{Vojnový výhonok}}~~ Idey husitstva sa preniesli i do života v táboroch. Panovala v nich priam biblická atmosféra, z najudatnejších bojovníkov boli vyberaní velitelia, korisť sa delila rovnakým dielom pre všetkých. Do roku 1458 patrilo bratríkom tridsaťšesť táborov a hradných pevností a ich vojská mali 15 - 20 tisíc ozbrojených bojovníkov. Vojensky ovládali celé východné a sčasti i stredné Slovensko a predstavovali vážnu politickú a bojovú silu v dynasticko-magnátskych zápasoch v Uhorsku v druhej polovici 15. storočia. Z obavy z ich narastajúcej sily sa už od r. 1453 na kráľovskom dvore organizovali proti nim bojové výpravy. Prvá výprava, ktorú proti nim viedol v r. 1454 starší syn [[Ján Huňady\|Jána Hunyadyho]] Ladislav sa skončila prímerím. Úpadok bratríckeho hnutia nastal po nástupe [[Matej Korvín\|Mateja Korvína]] na uhorský trón. V [[Bitka pri Blatnom Potoku\|bitke pri Blatnom Potoku]] v roku [[1458]], v ktorej utrpeli bratrícke oddiely prvú vážnu porážku (zahynul v nej i Peter Aksamit) sa naštrbila jednota ich hnutia. Súčasne s ďalšími porážkami (v Poľsku - pri vrchu Žebrák a v Rakúsku - pri Marcheggu) od nich odpadli mnohí uhorskí feudáli. V dôsledku týchto okolností boli bratríci nútení neustále meniť svoju dislokáciu. Najväčšia časť z nich sa uchýlila na západnom Slovensku, kde po neúspešnom pokuse o dobytie [[Trnava\|Trnavy]] dal veliteľ rakúskych bratríkov Ján Šmikovský zo Žďáru okolo roku 1461 postaviť dobre opevnený tábor vo [[Veľké Kostoľany\|Veľkých Kostoľanoch]] pri [[Piešťany\|Piešťanoch]]. Tu bola v roku [[1467]] zvedená rozhodujúca [[Bitka pri Veľkých Kostoľanoch\|bitka]], znamenajúca definitívny zánik bratríctva na Slovensku. [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Husitstvo]]

Bratríci: Rozdiel medzi revíziami