Ján Bystrický: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 58 bajtov ,  pred 13 rokmi
d
→‎Život: oprava
d (drobnosť)
d (→‎Život: oprava)
 
== Život ==
NavštevovalŠtudoval na gymnáziu v [[Levoča|Levoči]]. V štúdiu pokračoval na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]], ktorú absolvoval v roku 1947. Dva roky pracoval ako učiteľ v Spišskej Novej Vsi, neskôr pôsobil ako asistent na Geologickom ústave [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|SVTŠ]]. V rokoch 1953 až 1959 pracoval na [[Štátny geologický ústav Dionýza Štúra|Geologickom ústave Dionýza Štúra]], medzi tým zároveň vo Východoslovenskom rudnom prieskume v Spišskej Novej Vsi. V rokoch 1959 - 1964 pracoval v Geologickom prieskume v Žiline, následne na [[Geologický ústav SAV|Geologickom ústave]] [[Slovenská akadémia vied|SAV]]. Zaoberal sa rozborom [[vápenec|vápencov]] pre [[VSŽ]], rozbormi keramických materiálov a [[sadrovec|sadrovca]] <ref>[http://www.levoca.sk/lim/pdf/2007/lim200705.pdf http://www.levoca.sk]</ref>. Tieto poznatky čiastočne ďalej využil vo svojich vedeckých prácach o [[mezozoikum|mezozoiku]], najmä [[trias]]e, ktorý skúmal na základe rozborov fosílnych [[riasy|rias]]. Prispel tak k objasneniu viacerých otázok stavby [[Západné Karpaty|Západných Karpát]].<ref>Veľký, J. a kolektív, 1977, ''Encyklopédia Slovenska I. zväzok: písmená A — D.'', Veda, Bratislava, 617 s.</ref> Zaoberal sa [[stratigrafia|stratigrafiou]] a podieľal sa na zostavovaní geologických máp [[Malá Fatra|Malej]] a [[Veľká Fatra|Veľkej Fatry]], [[Slovenský kras|Slovenského krasu]], [[Muránska planina|Muránskej planiny]] a [[Slovenské rudohorie|Spišsko-gemerského rudohoria]]. Bol autorom, alebo sa podieľal na vydaní niekoľkých 90 vedeckých prác. Od roku [[1973]] bol predsedom [[Karpatsko-balkánska geologická asociácia|Karpatsko-balkánskej geologickej asociácie]].
 
== Referencie ==
43 552

úprav