Drsnokožce: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 1 479 bajtov ,  pred 12 rokmi
d
Revízia 1506891 používateľa 78.99.185.92 (diskusia) bola vrátená
(+)
d (Revízia 1506891 používateľa 78.99.185.92 (diskusia) bola vrátená)
{{Infobox živočíchy|
Sokolotvaré
Názov=Drsnokožce|
Z Wikipédie
Farba=pink|
• Ten things you may not know about images on Wikipedia •Prejsť na: navigácia, hľadanie
Obrázok=|
Dravce
Titulok=[[Žralok modrý]] (''Carcharhodon carcharhias'')|
Farba2=pink|
Skry3=áno|
Ríša po slovensky=[[Živočíchy]] |Ríša po latinsky=Animalia|
Podríša po slovensky=[[Mnohobunkovce]] |Podríša po latinsky=Polycytozoa|
Vývojový stupeň po slovensky=[[Epitelovce]] |Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa|
Skupina 1 po slovensky=[[Dvojstranovce]] |Skupina 1 po latinsky=Bilateralia|
Vývojová vetva po slovensky=[[Druhoústovce]] |Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia|
Kmeň po slovensky=[[Chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata|
Podkmeň po slovensky=[[Stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Veterbata|
Nadtrieda po slovensky=[[Čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata|
Trieda po slovensky='''Drsnokožce''' |Trieda po latinsky=Chondrichthyes|
Farba3=pink|
Binomické meno=Chondrichthyes|
Klasifikátor1=|
Dátum=|
Synonymá=paryby, chrupkovité ryby, ''Chondrichthiomorphi''|
Obrázok2=|
Titulok2=|
}}
 
'''Drsnokožce''' alebo '''paryby''' alebo '''chrupkovité ryby''' (''Chondrichthyes, Chondrichthiomorphi'') sú trieda [[čeľustnatce|čeľustnatcov]]. Patria sem najmä [[žraloky]], [[raje]] a [[chiméry]].
Živočíchy[skry]
Doména Eukaryoty
Ríša (regnum) Živočíchy Animalia
Vývojový stupeň Epitelovce Eumetazoa
Skupina Dvojstranovce Bilateralia
Vývojová vetva Druhoústovce Dueterostomia
Kmeň (phylum) Chordáty Chordata
 
== Charakteristika ==
''Pozri aj vlastnosti čeľustnatcov v článku [[čeľustnatce]] ''
Podkmeň (subphylum) Stavovce Vertebrata
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Vtáky Aves
Podtrieda (subclassis) Pravé vtáky Ornithurae
Nadrad (superordo) Letce Neognathae
Rad (ordo) Dravce Falconiformes
Vedecký názov
Falconiformes
Sharpe, 1874
Synonymá:
sokolotvaré, Accipitres, Accipitriformes
 
Sú to prevažne morské živočíchy, niektoré druhy navštevujú aj sladkú vodu, zopár tropických druhov je výlučne sladkovodných. Žije asi 810 druhov.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Sokolotvaré alebo dravce (Falconiformes) v širšom zmysle (Falconides, Falcones) sú skupina (rad; infrarad, podrad) letcov charakteristická dravým spôsobom života.
 
Majú chrupavkovitú (nie kostenú) kostru a kožu pokrytú ostrými plakoidnými šupinami so stavbou a zložením podobným [[zub]]om. Tieto šupiny sú veľmi ostré a dodávajú koži podobnú textúru ako má brúsny papier. Niektoré rajovidné a všetky chiméry sú bez šupín. Čeľuste sa im vyvinuli z prvého páru žiabrového oblúka, zatiaľ čo 5-7 párov žiabrových oblúkov (u chimér iba 1) má pôvodnú funkciu – nachádzajú sa na nich žiabre. Majú chordu s neúplnými chrupavkovitými stavcami (chrbticou) okolo nej. Niektoré druhy majú aj trvdé tŕne v chrbtovej plutve. Pohybový orgán sú plutvy: párové plutvy (prsné a brušné) a nepárové plutvy (chrbtová a chvostová). Na rozdiel od rýb nemajú plávací mechúr.
Existujú aj sokolotvaré/dravce (Falconiformes) v užšom zmysle - pozri nižšie Taxonomické členenie.
 
Drsnokožce sú dravé, ale planktónožravé druhy sa živia aj mikroskopickými riasami. Viaceré spomedzi najväčších drsnokožcov sa živia filtrovaním (pomaly plávajú a zbierajú malé živočíchy) - ako filtre na zachytávanie drobnej koristi im slúžia žiabrové paličky.
Pojem jastrabotvaré / jastraby (Accipitriformes, ?Accipitres) je čiastočné synonymum sokolotvarých - pozri nižšie Taxonomické členenie.
 
Pečeň žralokov je veľká a chutná a obsahuje veľa oleja, čo žraloka vo vode nadľahčuje. Väčšina žralokov má ale záporný vztlak, preto musia neustále plávať, aby neklesali.
 
Špeciálnym zmyslovým orgánom drsnokožcov sú [[Lorenziniho ampuly]], sústava pórov slúžiaca na zisťovanie slabého elektrického poľa vysielaného telami iných živočíchov. Väčšinou majú aj sústavu bočnej čiary, ktorou vnímajú aj veľmi jemné vibrácie. Majú aj ostrý zrak a čuch, ktorým vnímajú aj veľmi zriedené chemické látky.
Charakteristika [upraviť]Sú rozšírené po celom svete, niektoré nájdeme prakticky všade.
 
Oplodnenie je vnútrotelové a častá je živorodosť.
Sú stredne veľké až veľké. Majú hákovito zakrivený zobák, na okrajoch ostrý, dlhé prsty, dlhé a ostré pazúry (okrem kondora), bystrý zrak. Krídla majú veľké, končisté alebo zaokrúhlené, chvost je rôzny. Lietajú dobre, rýchlo - niektoré druhy prudko a jednosmerne, iné (jastrab veľký) vedia aj rýchlo meniť smer, ďalšie plachtia nad jedným miestom (myšiak hôrny) alebo sa trepocú kmitaním krídiel v kolmom smere (sokol myšiar - pustovka).
 
== Systematika ==
Samce, samice a mláďatá sa líšia zafarbením a veľkosťou (samice sú väčšie ako samce). Dravce hniezdia na stromoch alebo na zemi v hniezdach z konárov (sokol hniezdi v cudzích hniezdach).
Systematika je prevažne podľa knihy Joseph S. Nelson: [[Fishes of the World]] vydanej v marci 2006.
*''početné † [[incertae sedis]]*''
*? rod †Polymerolepis
*? rod †Pilolepi
*? rod †Pucapampella Maisey, 2001
*? rod †Leonodus
*? čeľaď †Wellingtonellidae
*? rad †[[Mongolepida]]
** čeľaď †Mongolepididae
*? rad †[[Omalodontida]]
*podtrieda [[pásožiabrovce]] (Elasmobranchii)
*podtrieda [[Subterbranchialia]] (Holocephali v najširšom zmysle, Euchondrocephali)
 
Živia sa prevažne živou potravou, ktorú chytia, usmrtia pazúrmi, roztrhajú zobákom a po kúskoch zožerú. Hrvoľ im slúži pri nedostatku potravy ako rezerva. Korisť buď doháňajú a chytia (sokol, jastrab) alebo sa na ňu vrhnú zhora (myšiak, pustovka). Lovia malé a orly a harpye aj väčšie cicavce, iné druhy vtáky, plazy, hmyz. Supy sa živia zdochlinami, niektoré aj kosťami alebo odpadkami.
 
(*)Incertae sedis v rámci drsnokožcov (podľa abecedy): <br />
Počet vajec aj mláďat je pomerne malý (1-4), výnimočne 6 (myšiak hôrny). Inkubačný čas je pomerne dlhý. Mladé sú odkázané na kŕmenie rodičmi; samec im potravu nosí, samica im ju trhá a kŕmi ich.
†Aganacanthus striatulus, †Amacanthus gibbosus, †Anodontacanthus pussilus, †Antacanthus insignis, †Batacanthus baculiformis, †Bulbocanthus rugosus, †Bythiacanthus vanhornei, †Chalazacanthus verrucosus, †Chondrichthyes, †Cosmacanthus malcolmsoni, †Crassidonta stuckenbergi, †Cynopodius crenulatus, †Deltoptychius, †Drepanacanthus anceps, †Elegestolepis grossi, †Ellesmereia schultzei, †Emsolepis, †Euctenius elegans, †Euctenodopsis tenuis, †Euphyacanthus semistriatus, †Geisacanthus stellatus, †Glossodus linguabouis, †Glymmatacanthus irishi, †Gnathacanthus triangularis, †Hamiltonichthyes mapesi, †Homacanthus arcuatus, †Iberolepsis aragonensis, †Knerialepis mashkovae, †Lispacanthus retrogradus, †Lophacanthus tailori, †Lunatepis leonensis, †Maplemillia costata, †Margaritacanthus margaritatus, †Multidentodus typicus, †Ostinaspis coronata, †Ostracanthus dilatus, †Pleurodus, †Pleuroplax rankinei, †Ptychacanthus sublaevis, †Rhamphodus dispar, †Scolopodus striatus „oklahomensis“, †Skamolepis, †Stichacanthus coemansi, †Thaumatacanthus blandfordi, †Tomodus convexus, †Tubulacanthus sulcatus, †Xystracanthus arcuatus
 
== Iné projekty ==
{{projekt|wikispecies=Chondrichthyes|commons=Category:Chondrichthyes}}
 
[[Kategória:Ryby]]
Taxonomické zaradenie [upraviť]Klasicky sa považovali a dnes sa zase považujú za rad z triedy vtáky. V 90. rokoch sa - chybne - uvažovalo, že by mali patriť medzi brodivce (Ciconiiformes) v najširšom zmysle. Dnes sa naopak v niektorých štúdiách ukazuje, že patria medzi vyššie, tzv. „suchozemské vtáky“.
[[Kategória:Drsnokožce| ]]
 
[[bg:Хрущялни риби]]
 
[[bs:Rušljoribe]]
Taxonomické členenie [upraviť]Rad sokolotvaré/dravce (Falconiformes) v širšom zmysle (Falconides, Falcones)
[[ca:Condricti]]
 
[[cs:Paryby]]
(-) jastraby (Accipitrida) – zaraďované aj ako samostatný rad jastrabotvaré (Accipitriformes) - spravidla spolu s Vulturides, pozri nižšie
[[da:Bruskfisk]]
čeľaď jastrabovité (Accipitridae)
[[de:Knorpelfische]]
čeľaď kršiakovité (Pandionidae) – zaraďovaná aj pod Accipitridae a niekedy zaraďovaná aj ako samostatná skupina mimo Falconiformes v širšom zmysle (pod skupinu "suchozemské vtáky")
[[en:Chondrichthyes]]
čeľaď hadožrútovité (Sagittariidae) – zaraďovaná aj ako samostatná skupina (v minulosti rad hadožrútotvaré/hadožrúty - Sagittariiformes) mimo Falconiformes v širšom zmysle (pod skupinu "suchozemské vtáky")
[[eo:Kartilagaj fiŝoj]]
(-) sokoly (Falconida) = sokolotvaré/dravce (Falconiformes) v užšom zmysle
[[es:Chondrichthyes]]
čeľaď sokolovité (Falconidae)
[[et:Kõhrkalad]]
 
[[fi:Rustokalat]]
Donedávna sa sem zaraďovali aj kondorovité resp. kondory, ktoré sú dnes spravidla pod brodivcami. Sokolotvaré sa vtedy delili na dva podrady:
[[fr:Chondrichthyes]]
 
[[he:דגי סחוס]]
sokoly (Falcones), t.j. všetky vyššie uvedené skupiny
[[hr:Hrskavičnjače]]
supovce (Cathartae), t.j. čeľaď kondorovité
[[hu:Porcos halak]]
Prípadne sa vyčleňoval aj tretí podrad: hadožrúty (Sagittarii)
[[is:Brjóskfiskar]]
 
[[it:Chondrichthyes]]
 
[[ja:軟骨魚綱]]
V tejto súvislosti treba spomenúť aj v niektorých systémoch sa vyskytujúci rad jastrabotvaré/jastraby (Accipitriformes) ktorý zahŕňa:
[[ko:연골어류]]
 
[[la:Chondrichthyes]]
a) v zastaranom význame: Acciptrida + Falconidae + Vulturides [?alebo len Acciptrida + Falconidae]
[[lb:Knorpelfësch]]
b) Accipitrida + Vulturides [?alebo len Accipitrida]
[[lt:Kremzlinės žuvys]]
c) Accipitridae
[[lv:Skrimšļzivis]]
Zdroj: „http://sk.wikipedia.org/wiki/Sokolotvar%C3%A9“
[[mk:‘Рскавични риби]]
[[nl:Kraakbeenvissen]]
[[nn:Bruskfisk]]
[[no:Bruskfisker]]
[[oc:Chondrichthyes]]
[[pl:Ryby chrzęstnoszkieletowe]]
[[pt:Chondrichthyes]]
[[qu:K'apa challwa]]
[[ru:Хрящевые рыбы]]
[[simple:Chondrichthyes]]
[[sr:Рушљорибе]]
[[sv:Broskfiskar]]
[[th:ปลากระดูกอ่อน]]
[[tr:Kıkırdaklı balıklar]]
[[uk:Хрящові риби]]
[[zh:軟骨魚綱]]
[[zh-yue:軟骨魚綱]]