Hyády (hviezdokopa): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: el:Υάδες (Αστρονομία) |
rozšírenie |
||
Riadok 1:
{{deepsky |
názov = Hyády |
označenia = Mel 25, Colliander 50, <br />Cal 41 |
typ = otvorená hviezdokopa |
rektascenzia = 04h 27min |
deklinácia = +15° 52´ |
zdanlivá jasnosť = 0,5 [[magnitúda|mag.]] |
súhvezdie = Býk |
vzdialenosť = približne 150 ly |
zdanlivá veľkosť = 330´ |
priemer = približne 80 ly |
vek = 500 miliónov rokov až <br />1,1 miliardy rokov |
vlastnosti = najjasnejšia <br />otvorená hviezdokopa |
obrázok = Hiady.jpg |
epocha = 2000.0 |
}}
'''Hyády''' (‘Υάδες, '''skupina Hyád''' alebo '''hviezdny prúd v Býkovi''') sú [[otvorená hviezdokopa|otvorená]] [[hviezdokopa]] v [[súhvezdie|súhvezdí]] [[súhvezdie Býk|Býk]]. Je to najjasnejšia a najbližšia [[hviezdokopa]] na [[obloha|oblohe]]. Jej [[hviezda|hviezdy]] možno pozorovať voľným okom ako útvar v tvare "V" na vrchole ktorého je hviezda [[Aldebaran]]. Aldebaran k nej však fyzicky nepatrí, pretože je k nám asi o 100 [[ly]] bližšie ako hviezdy Hyád.
Hyády sú našou najbližšou otvorenou hviezdokopou so vzdialenosťou okolo 134-151 ly. S celkovou [[magnitúda|magnitúdou]] 0,5 (0,8) sú zároveň najjasnejšou hviezdokopou na oblohe. Je to dosť stará otvorená hviezdokopa s vekom 500 miliónov rokov až 1,1 miliardy rokov, čo je 10-krát viac ako vek druhej jasnej otvorenej hviezdokopy v tomto súhvezdí, [[Plejády|Plejád]]. Je v nej preto veľa [[červený obor|červených obrov]]. Väčšina hviezd v nej je [[spektrálny typ|spektrálneho typu]] G a K, priemernej veľkosti a [[teplota|teplotami]] sú porovnateľné so [[Slnko]]m.
== Veľkosť a pohyb ==
Na oblohe sa hviezdy Hyád pohybujú jedným smerom (od nás), preto v ich prípade hovoríme o [[pohybová hviezdokopa|pohybovej hviezdokope]]. Sú dosť prežiarené Aldebaranom, preto voľným okom vidíme iba ich jasnejšie hviezdy, z ktorých sú najjasnejšie [[théta Tauri|théta]], [[epsilon Tauri|epsilon]], [[gama Tauri|gama]], [[delta Tauri|delta]] a [[sigma Tauri]]. V skutočnosti hviezdokopa obsahuje asi 200 hviezd. Jadro Hyád má priemer 8-10 svetelných rokov, ale hviezdy patriace do tejto hviezdokopy môžeme nájsť aj vo vzdialenosti 40 svetelných rokov od jadra. Hviezdy Hyád smerujú pri svojom priestorovom pohybe do bodu, ktorý sa nachádza severovýchodne od hviezdy [[Betelgeuze]] v [[súhvezdie Orión|súhvezdí Orióna]] a zároveň smerom od nás. Pred 80 000 rokmi k nám boli dvakrát bližšie ako dnes. Asi za 65 miliónov rokov sa po postupnom zdanlivom približovaní Hyády napokon zhluknú v tomto bode, ktorý nazývame [[bod konvergencie]]. Napokon sa stratia v hĺbkach [[vesmír]]u. Výskum pohybu hviezd Hyád ukazuje, že majú spoločný pôvod s hviezdami hviezdokopy [[hviezdokopa Jasličky|Jasličky]] (M44). Rovnobežný pohyb hviezd Hyád umožňuje určenie ich vzdialenosti prostredníctvom metódy pohybovej hviezdokopy pre hviezdne vzdialenosti.
== Dvojhviezdy ==
V Hyádach je niekoľko [[dvojhviezda|dvojhviezd]], pričom tri z nich sú rozlíšiteľné dokonca aj voľným okom. Jednou z nich je théta Tauri. Jej jasnejšia zložka (3,6 mag.) je biela, sprievodca (4,0 mag.) je oranžový. Ležia v odstupe 337 oblúkových sekúnd. Ich skutočná priestorová vzdialenosť je 15 svetelných rokov, čiže ide skôr o [[optická dvojhviezda|optickú dvojhviezdu]], ale je dosť pravdepodobné, že majú spoločný dôvod. Ďalšou podobnou optickou dvojicou z Hyád je delta Tauri a 68 Tauri. 68 Tauri má jasnosť 4,8 magnitúd. Treťou voľným okom rozlíšiteľnou dvojhviezdou je sigma, ktorej zložky majú jasnosť 4,8 a 5,1 magnitúd a delí ich až 429 oblúkových sekúnd.
== Mytológia ==
Hyády majú svoj vlastný mytologický pôvod, nezávislý na pôvode samotného Býka. Podľa gréckeho mýtu to bolo pravdepodobne 5 (prípadne 7 ) dcér [[Titan (mytológia)|Titana]] [[Atlas (mytológia)|Atlanta]] a [[Okeanidy]] [[Aitra|Aitry]]. Prečo sa dostali na nebo vysvetľujú mýty rozdielne. Poľa jednej verzie ich tam umiestnil [[Zeus]] preto, lebo mu bolo ľúto, ako oplakávajú svojho brata Hyanta, ktorého roztrhala na love levica. Podľa inej povesti ich Zeus premenil na hviezdokopu ako odmenu za to, že ako nymfy v nysajskej doline vychovali jeho syna [[Dionýz]]a. Starí Gréci ich nazývali dažďonostné hviezdy alebo dažďonostné súhvezdie, pretože pri ich východe vtedy v prvých novembrových dňoch začínalo v [[Grécko|Grécku]] obdobie [[dážď|dažďov]]. Prvý záznam o Hyádach pochádza od [[Homér]]a okolo roku [[750 pred Kr.|750 p. n. l]].
[[Kategória:Hyády]]
| |||