Taverník: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
d wikilinky |
||
Riadok 13:
Z toho dôvodu sa funkcia stala zaujímavou pre vyššiu šľachtu, ktorá si začala nárokovať vymenovanie taverníka. V priebehu [[14. storočie|14. storočia]] sa funkcia taverníka mení na verejnoprávnu inštitúciu. Taverník ostal sudcom kráľovských miest, mal dozor nad mestskou samosprávou, ochraňoval mestá pred šľachtou.
Tavernikálny súd (''iudicium tavernicalis'', ''sedes tavernicalis'') zasadal v sídle taverníka v [[Budín]]e. Ako prísediaci súdu boli šľachtici, pôsobiaci na kráľovskom dvore. Mestá od [[15. storočie|15. storočia]] neboli spokojné s tým, že o ich záležitostiach rozhodujú šľachtici a preto žiadali, aby prísediacimi boli zástupcovia miest. K tomu došlo za [[Žigmund (SRR)|Žigmunda Luxemburského]] v 20. rokoch 15. storočia. Osem [[Slobodné kráľovské mesto|slobodných kráľovských miest]] malo posielať dvoch alebo troch svojich zástupcov ako prísediacich na tavernikálny súd. Súd bol uznášania schopný ak sa ho zúčastnili minimálne zástupcovia piatich miest. Tavernikálny súd sa konal raz ročne. Mestá mali právo obísť tavernikálny súd a mohli sa obrátiť na súd kráľovskej prítomnosti, ktorému predsedal [[krajinský sudca]].
V 15. storočí bolo určené, pre ktoré mestá je určený tavernikálny súd. Najskôr ich bolo sedem: Budín, [[Košice]], [[Bratislava]], [[Trnava]], [[Bardejov]], [[Prešov]], [[Šopron]], od roku [[1490]] aj [[Pešť]]. Tieto mestá sa preto nazývajú aj tavernikálnymi mestami.
Za [[Matej Korvín|Mateja Korvína]] došlo k oslabeniu taverníka ako sudcu, niektoré jeho právomoci prevzal [[personál]]. Koncom 15. storočia sa jeho postavenie opäť upevnilo.
Po roku [[1526]] došlo k poklesu jeho právomocí, hlavne v oblasti hospodárstva. Ostali mu súdne právomoci, ktoré však s úpadkom miest stratili na razantnosti. Funkcia taverníka sa udržala až do 19. storočia.
|