Mandžusko: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d odstavce |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 7:
Ako sa oslabovala moc Pekingu, veľa periférnych oblastí sa buďto osamostatnilo (ako napríklad Kašgar) alebo prešlo pod kontrolu imperialistických mocností. Na severné oblasti čchingskej dynastie si v priebehu 19. storočia robilo najväčšie nároky cárske Rusko. V roku 1858, po Pekingskej konvencii, ktorá ukončila Druhú ópiovú vojnu, bola oslabená Čína prinútená vzdať oblastí severne od rieky Amur. Toto sa odohralo v intenciách Aigunskej zmluvy a Rusko získalo kontrolu nad obrovskou časťou zeme nazývanou Vonkajšie Mandžusko. Rusko to však neuspokojilo a s postupným slabnutím čchingskej dynastie vyvinuli ďalšiu snahu o nadobudnutie kontroly nad zvyšnými časťami Mandžuska. Silný ruský vplyv prenikol do Mandžuska spolu s vybudovaním Východočínskej železnice v 90tych rokoch 19. storočia, ktorá spojila Čínu s ruským ďalekým východom cez Harbin do Vladivostoku.
Výsledkom rusko-japonskej vojny zo začiatku
V rokoch [[1932]]-[[1945]] bolo územie Mandžuska okupované [[Japonsko|Japonskom]].
|