Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Adrian (diskusia | príspevky)
PeterRet (diskusia | príspevky)
+ priakreditované štáty
Riadok 10:
 
Veľvyslanec v cudzej krajine representuje hlavu svojho štátu -- nie jeho vládu. Od hlavy štátu tiež dostáva tzv. "[[poverovacie listiny]]", t.j. dokument pre hlavu prijímajúceho štátu, v ktorom ho hlava vysielajúceho štátu žiada o prijatie veľvyslanca ako svojho zástupcu na jej území. Ešte pred odchodom je potrebné pre veľvyslanca od prijímajúcej krajiny vyžiadať tzv. "[[agrément]]", čo je súhlas prijímajúcej krajiny s osobou veľvyslanca. Po príchode do cieľovej krajiny potom veľvyslanec na základe agrémentu požiada o odovzdanie poverovacích listín hlave prijímajúceho štátu (čo niekedy trvá niekoľko týždňov) a až po absolvovaní ceremónie odovzdania poverovacích listín sa stáva oficiálne veľvyslancom vysielajúcej krajiny v prijímajúcej krajine.
 
Jeden veľvyslanec môže byť akreditovaný aj vo viacerých štátoch. V praxi vtedy zvyčajne sídli v najdôležitejšom z týchto štátov (napríklad slovenský veľvyslanec na [[Kuba|Kube]] má zároveň na starosti aj všetky ostatné štáty [[Karibik]]u). Môže tiež nastať situácia, že veľvyslanec je poverený stykmi s niektorým štátom, v ktorom nie je oficiálne akreditovaný (napríklad ešte nestihol odovzdať poverovacie listiny apod.) V takomto prípade veľvyslanec vyvíja svoju činnosť v danom štáte neoficiálne a nepožíva tam status ani výsady veľvyslanca.
 
V prípade konzulov, ktorí reprezentujú ministra zahraničných vecí vysielajúcej krajiny a nepatria medzi členov diplomatického zboru (sú členmi konzulárneho zboru - Corps Consulaire - CC), sa žiada pred ich vyslaním do prijímajúcej krajiny o udelenie "consequatur" (súhlasu) a po príchode sa konzul preukazuje "konzulským patentom" (a odovzdáva ho do rúk ministra zahraničných vecí prijímajúcej krajiny).