Spišský záloh: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
Úprava a doplnenie článku |
||
Riadok 1:
'''Spišské starostovstvo''' (tiež '''spišský záloh''') bolo v Poľsku používané pomenovanie 34 spišských zálohovaných miest a obcí
[[Obrázok:Map of Spis pawned towns.jpg|right|thumb|Mapa spišských zálohovaných miest a obcí]]
== Čo predchádzalo zálohu ==
V roku [[1410]] bol za rímskeho cisára korunovaný uhorský kráľ [[Žigmund Luxemburský]]. Tento sa usiloval aj o získanie Dalmácie, ktorú jeho protivník o získanie cisárskej koruny - Ladislav Neapolský - predal Benátčanom.
Žigmund túžil po získaní Dalmácie, no vo vojne mu bránili neurovnané vzťahy s Poľskom. Ako rímsky cisár bol totiž aj ochrancom [[Rád nemeckých rytierov|Rádu nemeckých rytierov]], ktorí v tom čase bojovali práve s Poľskom. Po ich porážke pri Grünwalde (1410) nutne potreboval urovnať vzťahy so svojím švagrom, bývalým protikandidátom o získanie uhorského trónu a poľským kráľom Vladislavom II.
V roku 1410 došlo v Kežmarku k stretnutiu kráľa Žigmunda a brata poľského kráľa, litovského kniežaťa Vitolda. Žigmund prisľúbil, že bude u
19.októbra 1411 došlo vo Vyšných Šromovciach (dnešné Poľsko) k podpisu zmluvy o prímerí medzi Poľskom a Uhorskom, ktorou sa Poľsko zaviazalo zastaviť boje voči Rádu a Žigmund zase k tomu, že Rád nenapadne Poľsko. Prímerie malo trvať do 15. augusta 1412, rovnako tak došlo k dohode o stretnutí oboch panovníkov.
Riadok 13:
== Vznik zálohu ==
16. októbra 1412 sa obe krajiny dohodli na pôžičke, ktorú poskytlo Poľsko uhorskému kráľovi na vojnu proti Benátkam. Rád nemeckých rytierov musel Poľsku ako odškodné za vojnu zaplatiť 100
Ako ručenie za pôžičku dal Žigmund Vladislavovi II. do zálohu
== Podmienky záložnej zmluvy ==
Záložná
V záložnej zmluve sa však uhorský panovník aj uhorskí preláti a baróni zaviazali, že mestá Poľsku nikdy neodnímu násilím ba naopak, proti takémuto počinu sami vystúpia a mestá opäť vrátia do poľského zálohu. Keby sa to neuskutočnilo, musí Uhorsko Poľsku vyplatiť záložnú sumu či dať do zálohu iné územie. Ak ani to nesplní, môže Poľsko vziať do väzenia akéhokoľvek uhorského občana či samo zabrať akýkoľvek majetok či slobodne v Uhorsku rabovať, pokým nebudú splnené podmenky zmluvy.
== Spišské mestá v poľskom zálohu ==
V poľskom zálohu sa ocitlo 13 spišských miest z [[
K Ľubovnianskemu panstvu patrili tieto obce a osady: [[Hraničné]], [[Chmeľnica]], [[Jakubany]], [[Jarabina (okres Stará Ľubovňa)|Jarabina]], [[Kače]], [[Kamienka (okres Stará Ľubovňa)|Kamienka]], [[Kremná]], [[Krendželovka]], [[Litmanová]], [[Medzibrodie]], [[Mníšek nad Popradom]], [[Nová Ľubovňa]], [[Pilhov]], [[Podsadok]], [[Sulín|Veľký Sulín]], [[Závodie]].
Ďalej boli súčasťou zálohu tieto obce a osady v okolí Podolínca: [[Nižné Ružbachy]], [[Vyšné Ružbachy]].
Mestá a obce dané do zálohu počas jeho trvania tvorili tzv. Starostiu Spisz, patriacu do krakovského vojvodstva.
Dôvodom, prečo sa práve spišské mestá ocitli v poľskom zálohu bolo aj to, že sa jednalo o v tom čase jeden z najbohatších a najkultúrnejších krajov vtedajšej Európy. V poľskom zálohu sa ocitli mestá na významných križovatkách vtedajších obchodných ciest. Poľsko ich správou získalo kontrolu nad obchodom s rudami (napríklad meď) a tiež sa kontrolou Spišského Podhradia, Vlách či Novej Vsi ocitlo priamo v strede tohto rozvinutého kraja, blízko ďalších baníckych miest - [[Gelnica|Gelnice]] a [[Smolník]]a. Výber miest teda vôbec nebol náhodný. Spiš bol tiež vstupnou bránou do uhorska zo severu, čo bolo jasne viditeľné najmä počas husitských útokov, kedy husiti do Uhorska a najmä na Spiš vpadli zo severu, z Poľska.
== Snahy o zánik zálohu ==
Keďže [[Poľsko]] nebolo ochotné vrátiť prosperujúce mestá, úsilie Uhorského kráľovstva vyplatiť dlh (obzvlášť v rokoch [[1419]], [[1426]], 1436 (vtedy Žigmund zasadol aj na český trón) a [[1439]]) zlyhalo a neskôr nikto nebol schopný zaplatiť túto obrovskú sumu peňazí, hoci celé kráľovstvo vravelo o potrebe tak urobiť. Hoci v roku 1419 bol poľský kráľ [[Vladislav II. (Poľsko)|Vladislav II.]] ochotný vrátiť spišské mestá Uhorsku aj bez vyplatenia zálohovanej sumy, na nátlak poľského kléru k tomu nedošlo. Poľská katolícka cirkev totiž túžila po ovládnutí severného Spiša a ďalej živila legendy o historickej prináležitosti Spiša k Poľsku.
8. marca 1440 poľský kráľ [[Vladislav III. (Poľsko)|Vladislav III.]] vydal listinu, kde prisľúbil vrátenie zálohovaných miest Uhorsku hneď po svojej korunovácii za uhorského kráľa. Keďže ho však príprava na cestu na korunováciu do Uhorska finančne vyčerpala, požičal si peniaze od krakovského biskupa a odovzdal mu mestá až do splatenia svojho dlhu. Hoci koncom roka 1440 vydal príkaz na obnovenie Provincie
Roku 1489 bol uhorský kráľ [[Matej Korvín]] ochotný Poľsku vyplatiť zálohovanú sumu, čo však Poľsko odmietlo. Matej Korvín preto podal na Poľsko žalobu pred pápežskú kúriu. Pre napätie medzi Rímom a Matejom však dišputa medzi poľskými a uhorskými prelátmi roku 1490 vo Vratislave rozhodla, že zálohované mestá sa majú naveky
K zániku zálohu malo opäť prísť v rokoch 1490 - 1507, keďže poľský kráľ toto územie prisľúbil
Po nástupe
Spišské mestá roku 1586 obsadili rakúske cisárske vojská počas bojov o poľský trón medzi Habsburgovcami a švédskym princom Žigmundom Vaza. Po ich porážke však boli roku 1589 prinútení tieto mestá opäť vrátiť Poľsku.
Pokusy o vymanenie spišských miest spod poľského
== Zánik zálohu ==
Potrebu vymaniť sa z poľského zálohu začali v 18. storočí pociťovať aj samotní občania zálohovaných miest, keďže tieto boli enormne ekonomicky využívané, najmä za vlády grófa Teodora Konštantína Lubomirskeho, kráľovnej Márie Jozefy (od roku 1744 starostka zálohovaných miest) a grófa Henricha Brühla.
V roku [[1778]] 13 spišských miest znova získalo práva z roku [[1271]], ktoré boli ešte rozšírené na zvyšné 3 bývalé zálohované mestá a bola založená
== Vývin v mestách počas zálohu ==
Poľsko bolo oprávnené menovať správcu („starostu“) zálohovaných miest, ktorý sídlil na hrade v [[Stará Ľubovňa|Starej Ľubovni]]. Starosta spravoval ich ekonomické a daňové záležitosti a Poľsko mohlo udržiavať vojenské jednotky na dôležitých cestách dokonca aj mimo týchto miest. Vďaka ich medzinárodnej sprostredkovateľskej pozícii (nemecké mestá so Slovákmi v Uhorsku zálohované Poľsku) tieto mestá zažili ekonomický rozkvet. Mestá vytvorili [[
== Starostovia zálohovaných miest ==
Řádek 102 ⟶ 104:
*[[Mestá a obce regiónu Spiš]]
[[Kategória:Spiš
[[Kategória:Dejiny Uhorska]]
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny Poľska]]
[[de:Zips#Geschichte]]
|