Britsko-iracká vojna: Rozdiel medzi revíziami

Aj keď Irak bol nezávislý, musel Britom poskytovať určité práva, ako napr.napríklad britské vojenské základne na jeho území a voľný pohyb britských vojenských jednotiek cez jeho územie. To sa ale časti Iračanov nepáčilo a cítili sa Britmi utláčaní.

Vláda [[Nuri as-Said]]a chcela vyhlásiť vojnu [[Nemecko|Nemecku]] ako odpoveď na napadnutie [[Poľsko|Poľska]]. Aj keď kvôli obľúbenosti nemeckaNemecka medzi Iračanmi zmenil vojnu na [[prerušenie diplomatických stykov]], bol spolu s kráľom zvrhnutý, na trón bol dosadený následník trónu a pro nacistickýpronacistický minister [[Rašíd Alí]] potom vyzval britovBritov aby opustili Irak.

PotomNásledne zaútočili na osamelú britskú leteckú základňu v [[Habbánija|Habbániji]]. Napriek obrovskej početnej prevahe ale neuspeli a boli nútení požiadať o pomoc Nemecko.

Nadšený Hitler vyslal na žiadosť povstalcov okamžite leteckú pomoc, tzv. [[Komando Junck]]. Táto pomocPomoc bola alevšak príliš maláslabá na to, aby pomohla, ďalej bola zorganizovaná príliš narýchlo a okrem toho mala jednu smolu za druhou.

== Britský protiútok a porážka iračanovIračanov ==

Aj keď Habbánija nemala vojenské letectvo, bola to vlastne len letecká škola, personál zareagoval promptne a vyzbrojil cvičné lietadlá a tie napadli iracké pozície, hlavne [[delostrelectvo]]. Tým odvrátili beznádejnú situáciu a britiBriti neskôr zostavili tzv. ''HabForce'' (Habbanyia Force), ktorá základňu definitívne oslobodila z obliehania.

Potom nasledovala [[bitka o Fallúdžu]], ktorá sa skončila ťažkou porážkou iračanovIračanov, Rašid Alí utiekol do Iránu, kde bol zasa polapený rusmiRusmi, ktorí urobili do Iránu inváziu.

* [[Iracký prevrat (1941)]] (prevrat Rašída AliAlího Al-Gaylaniho)