Záhorce: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 31:
Ďalšia písomná zmienka o Záhorciach pochádza z roku 1277. Listinu vydala Ostrihomská kapitula a Záhorce sa nazývajú Zahara. V listine sa uvádza, že Adam syn Obuska z Turca a Kuba syn Preyzlava predali pôdu, ktorú vlastnili na novohradskej časti na severe Záhoriec, Dominikovi Balašovi za 10 mariek. V súvislosti s týmto predajom boli vyznačené hranice územia Záhoriec. Pri ich popise sa uvádza zatiaľ najstarší miestopisný názov " Zohora potoka" (Záhorský potok). Z obsahu listiny vyplýva, že pred rokom 1277 časť územia Záhoriec vlastnili i príslušníci dvoch iných rodov. Touto kúpou Dominik, ktorý bol v roku 1274 župan zvolenský a Detrikov vnuk, si rozšíril vlastníctvo v Záhorciach. Z roku 1277 pochádza zmienka prepošstva zo Bzovíka, ktorá uvádza majetkovú prítomnosť prepošstva v Záhorciach. Administratívne Záhorce patria do slúžnovského okresu so sídlom v Bzovíku a sú súčasťou Hontianskej župy so sídlom na hrade Hont.
Začiatkom 14. storočia sa v Uhorsku rozpútal boj o kráľovský trón. Oligarcha [[Matúš Čák]], potom čo obsadil hrad Ďarmoty, zabral po roku 1308 majetky Balašovcov v Záhorciach, Podlužanoch a [[Selešťanoch]]. Panovník Karol Róbert vrátil Záhorce a Podlužany v roku 1323 svojmu spojencovi magistrovi Dončovi, zvolenskému županovi z rodu Balaša. Ten ich v roku 1323 prepustil svojim príbuzným Petrovi a Jurajovi. V tom istom roku nariadil panovník prešetrenie v ktorej župe ležia Záhorce a Podlužany. Územie Záhoriec naďalej ostalo ležať v dvoch župách. Panovník Ľudovít I. určil v roku 1351 kráľovským dekrétom poddanské povinnosti, takže poddaní Záhoriec, Podlužian a Seleštian odvádzali daň kráľovi, deviatok z úrody zemepánovi a desiatok z úrody cirkvi.
V roku 1386 sme sa volali Sahora. V roku 1404 Zahora. Zákon z roku 1514 určil, že poddaní Záhoriec, Podlužian a Seleštian sú povinní platiť zemepánovi za jednu usadlosť (portu) 1 zlatý ročne. Ďalej deviatok - naturálnu dávku zo všetkých druhov plodín a od niektorých zvierat ako oviec, kôz, ošípaných, hydiny, od včiel a z vína. Poddaní museli odpracovať jeden deň do týždňa zadarmo. Pokiaľ bola v dedine krčma alebo sa pálila pálenka, platili sa za ne peňažné poplatky. Poddaní museli ďalej odvádzať mimoriadnu tzv. protitureckú daň, ktorá znamenala 1 zlatý od usadlosti a ďalej i roboty spojené s budovaním obrany.
| |||