Marcus Terentius Varro Reatinus: Rozdiel medzi revíziami

zalozenie novej stranky z en originalu + zdroje
(zalozenie novej stranky z en originalu + zdroje)
'''Marcus Terentius Varro Reatinus''' ([[116 pred Kr.]][[27 pred Kr.]]), bolnazývaný najväčšítiež [[staroveký'''Varro Rím|rímsky]]Reatinus''' polyhistor,na aodlíšenie satirik,od písalsvojho špeciálnesúčasníka pojednania[[Publius zTerentius najrôznejšíchVarro vednýchAtacinus|Varrona odborov i diela systematickéAtacina]], ktorébol malirímsky významnú úlohu v dejinách starovekej [[veda|vedy]]vzdelanec a stredovekej vedyspisovateľ.
 
== Život ==
Varro sa narodil neďaleko [[Reate]] (dnes [[Rieti]]) do rodiny, o ktorej sa predpokladá, že patrila k jazdeckému stavu. Varro zostal k svojmu miestu narodenia pripútaný po celý svoj život, mimo iné tu vlastnil veľký statok.
 
Budúci veľký učenec študoval u iného slávneho vzdelanca, [[Lucius Aelius Stilo Praeconinus|Lucia Aelia Stilona]]. Svoje vzdelanie ukončil v [[Atény|Aténach]], pod vedením filozofia [[Antiochos z Askalónu|Antiocha z Askalónu]] pôsobiaceho v [[Platónova akadémia|Platónovej Akadémii]]. Od roku 85 pred Kr., kedy zastával úrad [[kvestor]]a, sa angažoval v politike na strane [[Gnaeus Pompeius|Gnaea Pompeia]]. Postupne dosiahol úrad [[tribún ľudu|tribúna ľudu]] a [[edil|kurulského edila]]. Bojoval v Pompeiovom vojsku proti [[Sertorius|Sertoriovi]] (v rokoch 76-71 pred Kr.) aj proti pirátom (od roku 67 pred Kr.) a počas občianskej vojny slúžil ako jeho [[legát]]. Po porážke Pompeiovcov pri [[bitka pri Farsale|Farsale]] (48 pred Kr.) sa vrátil do Ríma, kde ho [[Caesar]] ospravedlnil.
 
Caesar poveril Varrona niekoľkými úlohami, Najprv sa mal postarať o opätovné osídlenie [[Capua|Capuy]] a [[Kampánia|Kampánie]] (59 pred Kr.) a roku 46 pred Kr. mu bol zverené zriadenie verejnej knižnice v Ríme. Po Caesarovej smrti, roku 43 pred Kr., ho pridal [[Marcus Antonius]] na [[proskripcie|proskripčnú listinu]], čím Varro prišiel o svoj majetok, ale vďaka zásahu [[Fufius Calenus|Fufia Calena]] si zachránil aspoň život. Po porážke Marca Antonia sa stal Varronovým ochrancom [[Augustus]], vďaka ktorému mohol učenec prežiť posledné roky života v pokoji a venovať sa štúdiu a písaniu.
 
== Dielo ==
Varro bol jeden z najplodnejších autorov staroveku. Podľa niektorých odhadov napísal 74 diel vo viac ako 600 knihách. Iba jedna z týchto kníh sa dochoval v úplnosti. Niektoré diela poznáme zo zlomkov alebo aspoň podľa názvu. Varronove diela boli používané inými spisovateľmi staroveku ako pramene, mimo iné [[Cicero]]nom, [[Plínius Starší|Plíniom Starším]], [[Vergílius|Vergíliom]], [[Aulus Gellius|Aulom Gelliom]], [[Svätý Augustín|Augustínom]] a [[Marcus Vitruvius Pollio|Vitruviom]]. [[Marcus Fabius Quintilianus|Quintilianus]] nazýva Varrona „najučenejším spomedzi Rimanov“<ref>Inst. Or. 10.1.95</ref>.
 
Varro je významný aj ako historik, ktorý sa pokúsil presne stanoviť dátumy významných udalostí [[Staroveký Rím|rímskych dejín]] vrátane [[založenie Ríma|založenia Ríma]]. Jeho výskum rímskych dejín sa zakladá na tradičnej postupnosti rímskych [[konzul]]ov, ktorá bola zaznamenávaná od najstarších čias. Tam, kde došlo k jej prerušeniu, vkladá Varro roky vlády diktátorov alebo anarchie. Rok založenia Ríma Varro stanovil ako 754 pred Kr (to je dátum uznávaný aj dnes archeológmi). Bolo dokázané, že sa v niektorých údajoch Varro mýli, ale dnes sú jeho závery prijímané ako všeobecne platné. Táto chronológia bola uvedené aj na [[Augustov víťazný oblúk|Augustovom víťaznom oblúku]] v Ríme. Varronova datácia rímskych dejín sa z veľkej časti zachovala pod menom ''Fasti Capitolini'' (Kapitolský kalendár).
 
Varrovo dielo je v niektorých ohľadoch nesmierne moderné. Vzdelanec napríklad predvída existenciu [[mikroorganizmus|mikroorganizmov]], keď tvrdí, že je vhodné vyhýbať sa močiarom a vlhkých oblastiam, pretože na týchto miestach žijú malé tvory, ktoré nemožno vidieť ľudským okom, ale ktoré sa vznášajú vo vzduchu a vstupujú do ľudského tela ústami a nosom a ktoré spôsobujú choroby <ref> Advertendum etiam, siqua erunt loca palustria, et propter easdem causas, et quod crescunt animalia quaedam minuta, quae non possunt oculi consequi, et per aera intus in corpus per os ac nares perveniunt atque efficiunt difficilis morbos. R.R. 1.12.2</ref>.
 
=== Dochované diela ===
* ''De lingua latina'' (O latinskom jazyku), dochovaných 6 kníh z pôvodných 25
* ''De re rustica'' (O poľnohospodárstve), 3 knihy
 
=== Diela čiastočne dochované ===
==== Umelecká literatúra ====
* ''Saturae Menippae'' (Menippské satiry), celkom 150 kníh, dochovaných asi 600 fragmentov
 
==== Historiografická a geografická literatúra ====
* ''Antiquitates'' (Starožitnosti), celkom 41 kníh rozdelených do dvoch častí, ''Antiquitates rerum humanarum'' (25 kníh) a ''Antiquitates rerum divinarum'' (16 kníh), venovaných [[Caesar|Iuliovi Caesarovi]]
* ''De vita populi Romani'' (O živote rímskeho národa), 4 knihy venované [[Titus Pomponius Atticus|Titovi Pomponiovi Atticovi]]
* ''De gente populi Romani'' (O pôvode rímskeho národa), 4 knihy
* ''De familiis Troianis'' (O trójskych rodoch)
* ''De vita sua'' (O vlastnom živote), 3 knihy
* ''Legationes'' (Posolstvá), 3 knihy
* ''Annales'' (Anály)
* ''Ephemeris novalis as Pompeium'' (Lodný denník pre [[Gnaeus Pompeius|Pompeia]])
* ''De ora maritima'' (O morskom pobreží)
 
==== Jazykovedná a literárna literatúra ====
* ''De antiquitate literarum ad L. Accium'' (O starobylosti písma pre [[Lucius Accius|Lucia Accia]])
* ''De origine linguae Latinae'' (O pôvode latinského jazyka)
* ''De similitudine verborum'' (O podobnosti slov)
* ''De sermone Latino'' (O latinskej reči), 5 kníh
* ''Quaestiones Plautinae'' (Plautovské otázky), 5 kníh
* ''De comoediis Plautinis'' (O Plautových komédiach)
* ''De scaenicis originibus'' (O vzniku divadla), 3 knihy
* ''De actionibus scaenicis'' (O divadelných predstaveniach), 3 knihy
* ''De poematis'' (O básnických druhoch), 3 knihy
* ''De poetis'' (O básnikoch)
* ''Hebdomades vel de imaginibus'' (Sedmičky alebo o obrazoch), 15 kníh
 
==== Rečnícka a právna literatúra ====
* ''Orationes'' (Reči, 12 kníh)
* ''Laudationes'' (Chváloreči)
* ''De iure civili'' (O občianskom práve), 15 kníh
 
==== Filozofická a vedecká literatúra ====
* ''De philosophia'' (O filozofii)
* ''De forma philosophiae'' (O podobe filozofie)
* ''Logistorici'' (Filozoficko-historické úvahy), 76 kníh
* ''Disciplinae'' (Vedné obory), 9 kníh
 
== Referencie ==
{{Reflist|1}}
 
==Literatúra==
*Conte, G.B. ''Dějiny římske literatury''. Praha: KLP, 2003.
 
== Iné projekty ==
 
==Externé odkazy==
* Dielo
[http://dent.ii.fmph.uniba.sk/~filit/ FILIT] Zdroj, z ktorého (pôvodne čerpal tento článok)]
** [http://penelope.uchicago.edu/Thayer/E/Roman/Texts/Varro/de_Re_Rustica/home.html de&nbsp;Re Rustica] (latinsky a anglicky na stránkach [[LacusCurtius]])
 
** [http://www.readme.it/libri/2/2048022.shtml de&nbsp;Re Rustica] (latinsky)
{{Biografický výhonok}}
* Život
**[http://www.livius.org/cg-cm/chronology/varro.html Livius.org: Varronova chronológia]
 
{{DEFAULTSORT:Terentius, Marcus Terentius Varro}}
307

úprav