6. armáda (Wehrmacht): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
všetci velitelia spomenutí v texte |
doplnenie |
||
Riadok 8:
===Východný front===
6. armáda bola na jar 1941 presunutá na východ, kde sa mala zúčastniť [[operácia Barbarossa|ťaženia]] proti [[ZSSR]], kde operovala v rámci vojsk [[Skupina armád juh|skupiny armád Juh]]. Krátko po vymenovaní na poľného maršala [[Walter von Reichenau]] zomrel pri leteckej nehode, keď bol prevážaný do nemocnice po [[infarkt]]e. Bol nahradený svojim náčelníkom štábu [[Friedrich Paulus|Friedrichom Paulusom]]. Pod jeho vedením, výrazne posilnená 6. armáda, na jar [[1942]]
{{hlavný článok|Bitka o Stalingrad}}▼
[[Obrázok:German pows stalingrad 1943.jpg|thumb|Nemeckí zajatci pochodujúci pred budovou obiľného sila v Stalingrade]]
▲{{hlavný článok|Bitka o Stalingrad}}
To rozhodlo o jej nasadení do [[Bitka o Stalingrad|bitky o Stalingrad]]. 13. júla 1942 prebehla reorganizácia skupiny armád Juh. 6. armáda bola podriadená veliteľstvu [[Skupina armád B|Skupiny armád B]] maršala [[Maximilian von Weichs|Maximiliana von Weichsa]]. Skupina armád B mala za úlohu prekročiť [[Volga|Volgu]] a dosiahnuť pobrežie [[Kaspické more|Kaspického mora]] pri meste [[Astrachaň]]. Taktika [[blesková vojna|bleskovej vojny]] tu však zlyhala a Nemcov pri [[Stalingrad]]e zastavil silný odpor vzorujúcich sovietskych vojsk. Boje sa naťahovali a Paulus bol nútený nasadiť do bojov v meste všetky svoje zálohy, krytie jeho roztiahnutých krídel, ktoré na juhu siahali hlboko do [[step]]i a na severe sa tiahli pozdĺž rieky [[Don]] boli použité slabé rumunské a maďarské vojská. V tejto oblasti 6. armádu zastihla zima a nedostatočný prísun zásob.▼
▲To rozhodlo o jej nasadení do [[Bitka o Stalingrad|bitky o Stalingrad]]. 13. júla 1942 prebehla reorganizácia skupiny armád Juh. 6. armáda bola podriadená veliteľstvu [[Skupina armád B|Skupiny armád B]] maršala [[Maximilian von Weichs|Maximiliana von Weichsa]]. Skupina armád B mala za úlohu prekročiť [[Volga|Volgu]] a dosiahnuť pobrežie [[Kaspické more|Kaspického mora]] pri meste [[Astrachaň]]. Taktika [[blesková vojna|bleskovej vojny]] tu však zlyhala a Nemcov pri [[Stalingrad]]e zastavil silný odpor vzorujúcich sovietskych vojsk. Boje sa naťahovali a Paulus bol nútený nasadiť do bojov v meste všetky svoje zálohy, krytie jeho roztiahnutých krídel, ktoré na juhu siahali hlboko do [[step]]i a na severe sa tiahli pozdĺž rieky [[Don]] boli použité slabé rumunské a maďarské vojská.
19. novembra 1942 6. armádu tvoril:
Po vážnych strategických chybách nemeckého velenia Sovieti zhromaždili dostatok záloh a [[19. november|19. novembra]] 1942 prešli do protiofenzívy. Po útoku sovietskych vojsk sa 6. armáda dostala do obkľúčenia. Paulus urýchlene zorganizoval obranu a zaistil tylo pred úplným zhrútením pod tiažou sovietskych prielomov. Armáda vyše dva mesiace viazala početné sovietske sily, ale od druhej polovice januára 1943 sa nachádzala v natoľko zlom stave, že prestávala klásť efektívny odpor. [[Friedrich Paulus|Paulus]] sa so svojim štábom vzdal [[31. január]]a [[1943]]. Zbytky jej [[XI. zbor Wehrmachtu|XI. zboru]] pod velením [[Karl Strecker|Karla Streckera]] boli obkľúčené v [[Stalingradský traktorový závod|továrni na traktory]] a kládli odpor ešte nasledujúce 3 dni - do [[2. február]]a 1943. Aj keď to nebol definitívny koniec 6. armády, bola to najhoršia porážka, akú dovtedy Nemecko vo vojne utrpelo.▼
: '''[[VIII. zbor Wehrmachtu|VIII. zbor]]:''' [[76. pechotná divízia Wehrmachtu|76.]] a [[113. pechotná divízia Wehrmachtu|113. pechotná divízia]]
: '''[[XI. zbor Wehrmachtu|XI zbor]]:''' [[44. pechotná divízia Wehrmachtu (rakúska)|44. (rakúska)]], [[376. pechotná divízia Wehrmachtu|376.]] a [[384. pechotná divízia Wehrmachtu|384. pechotná divízia]]
: '''[[XIV. tankový zbor Wehrmachtu|XIV. tankový zbor]]:''' [[3. motorizovaná divízia Wehrmachtu|3.]] a [[60. motorizovaná divízia Wehrmachtu|60. motorizovaná]] a [[16. tanková divízia Wehrmachtu|16. tanková divízia]]
: '''[[LI. zbor Wehrmachtu|LI. zbor]]:''' [[71. pechotná divízia Wehrmachtu|71.]], [[79. pechotná divízia Wehrmachtu|79.]], [[94. pechotná divízia Wehrmachtu|94.]], [[295. pechotná divízia Wehrmachtu|295.]], [[305. pechotná divízia Wehrmachtu|305.]] a [[389. pechotná divízia Wehrmachtu|389. pechotná]], [[100. horská divízia Wehrmachtu|100. horská divízia]] (bez 54., 83 a 227. pluku a chorvátskeho 369. pluku) a [[14. tanková divízia Wehrmachtu|14.]] a [[24. tanková divízia Wehrmachtu|24. tanková divízia]]
: '''[[IV. zbor Wehrmachtu|IV. zbor]]:''' [[29. motorizovaná divízia Wehrmachtu|29. motorizovaná]], [[297. pechotná divízia Wehrmachtu|297.]] a [[371. pechotná divízia Wehrmachtu|371. pechotná divízia]]
: Jednotky podriadené vrchnému veleniu (Oberkommandoheer): 51. a 53. mínometný pluk, 2. a 30. raketometný pluk, 4., 46., 64. a 70. delostrelecký pluk, 54., 616., 627. a 849. delostrelecký pluk, 49., 101. a 733. samostatná delostrelcká divízia, 6. a 41. samostatný ženíjny prápor
▲Po vážnych strategických chybách nemeckého velenia Sovieti zhromaždili dostatok záloh a [[19. november|19. novembra]] 1942 prešli do protiofenzívy. Po útoku sovietskych vojsk sa 6. armáda dostala do obkľúčenia. Paulus urýchlene zorganizoval obranu a zaistil tylo pred úplným zhrútením pod tiažou sovietskych prielomov. Armáda vyše dva mesiace viazala početné sovietske sily, ale od druhej polovice januára 1943 sa nachádzala v natoľko zlom stave, že prestávala klásť efektívny odpor. [[Friedrich Paulus|Paulus]] sa so svojim štábom vzdal [[31. január]]a [[1943]]. Zbytky jej [[XI. zbor Wehrmachtu|XI. zboru]] pod velením [[Karl Strecker|Karla Streckera]] boli obkľúčené v [[Stalingradský traktorový závod|továrni na traktory]] a kládli odpor ešte nasledujúce 3 dni - do [[2. február]]a 1943. Aj keď to nebol definitívny koniec 6. armády, bola to najhoršia porážka, akú dovtedy Nemecko vo vojne utrpelo. Do zajatia sa dostalo asi 91 000 vojakov, z ktorých väčšina bola v zlom fyzickom stave v dôsledku podvýživy. Po tom čo v [[zajatecký tábor|zajateckých táboroch]] prepukol [[škvrnitý týfus]] takmer asi polovica z nich do nasledujúcej jari zomrela. Následný dlhodobý pobyt v zajatí prežilo len okolo 5 - 6000 z nich.
===Reforma a bitky na Východe===
Ešte počas obliehania v Stalingrade sa začalo formovanie novej 6. armády. Jej jadro tvorili vojaci,
V októbri [[1944]] sa 6. armáde podarilo v bitke o [[Debrecín]] obkľúčiť a zničiť tri sovietske tankové zbory. V tomto čase sa pod velenie 6. armády dostala aj maďarská [[2. armáda]] a pod vedením [[Maximilian Fretter-Pico|Maximiliana Frettera-Pica]] bola známa ako Armeegruppe Fretter-Pico ([[armádna skupina Fretter-Pico]]). Tieto jednotky sa zúčastnili [[bitka o Budapešť|bitky o Budapešť]] a [[operácia Konrad|operácie Konrad]], čo bol protiútok v oblasti jazera [[Balaton]], ktorého úlohou bolo preraziť obkľúčenie Budapešti. Operácia však nebola úspešná a do konca marca 1945 jednotky 6. armády ustúpili do blízkosti [[Viedeň|Viedne]], kde sa pokúšali zastaviť viedenskú operáciu a boli nútené ustupovať ďalej na západ. Armáda, ktorej od 23. decembra 1944 velil generál [[Hermann Balck]], sa vydala do rúk amerických vojsk [[9. máj]]a [[1945]].
==Referencie==
| |||