Farizej: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: fy:Fariseeërs |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
'''Farizeji''' ([[hebrejčina|hebr.]] פרושים - perušim, ''oddelení'') boli jedným z teologických, sociálnych a politických názorových prúdov antického [[judaizmus|judaizmu]]. Existovali v období Druhého [[Jeruzalemský chrám|chrámu]] ([[536 pred Kr.]]–[[70]] po Kr.) a po jeho zničení boli kľúčovými aktérmi pri vzniku [[rabínsky judaizmus|rabínskeho judaizmu]] - jedinej významej starovekej formy judaizmu, ktorá pretrvala až do dnešnej doby.
Je možné, že pomenovanie farizeji - oddelení - im dali ľudia mimo ich kruhov, pretože farizeji zaujímali odstup od okolitého sveta, aby sa mohli vyhnúť akémukoľvek kontaktu s nečistotou. Toto meno sa všeobecne zaužívalo, lebo správne zdôrazňovalo podstatnú črtu farizejského hnutia.
V [[Nový zákon|Novom zákone]] sú farizeji kritizovaní ako pokrytci. V mnohých tradične kresťanských krajinách sa tento prívlastok preniesol aj do hovorovej reči. Pozadie tejto kritiky je obšírnejšie rozvinuté v odstavci ''Farizeji a kresťanstvo''.▼
Začiatky farizejského hnutia siahajú do makabejskej doby, kedy bolo treba brániť židovskú vieru proti helenistickým vplyvom.
▲V [[Nový zákon|Novom zákone/ Novej Zmluve]] sú farizeji kritizovaní ako pokrytci. V mnohých tradične kresťanských krajinách sa tento prívlastok preniesol aj do hovorovej reči. Pozadie tejto kritiky je obšírnejšie rozvinuté v odstavci ''Farizeji a kresťanstvo''.
== Historický prehľad ==
Farizeji sa pravdepodobne vyvinuli zo skupiny tzv. ''Chasidim'', čiže „zbožných“, ktorá sa sformovala za vlády [[Seleukovci|seleukovského]] kráľa [[Antiochos IV.Epifanes|Antiocha IV. Epifana]] ako opozícia voči silnejúcej helenizácii. [[Jozef Flávius]] spomína farizejov ako jeden zo štyroch myšlienkových a spoločenských prúdov judaizmu (spolu so [[Saduceji|saducejmi]], [[Zelóta (Jeruzalem)|zelótmi]] a [[Esejci|esejcami]]).
Farizeji sa grupovali z rôznych spoločneských vrstiev. Boli medzi nimi predovšetkým laici, aj niektorí kňazi. Patrili k nim remeselníci, gazdovia, obchodníci, a to aj v mestách aj na vidieku, v Judei aj v Galilei.
Počas svojej existencie sa farizeji definovali predovšetkým v opozícii k saducejom. Tí reprezentovali konzervatívnu, kňazsko-aristokratickú elitu, zatiaľ čo farizeji mali svojich príslušníkov a sympatizantov vo všetkých vrstvách obyvateľstva. Konflikty medzi týmito dvomi skupinami sa týkali predovšetkým chápania vzťahu medzi bohatými a chudobnými a takisto postoja k helenizácii židovskej spoločnosti. Náboženské rozdiely sa týkali hlavne štatútu Jeruzalemského chrámu, ktorý bol podľa farizejov podriadený mojžišovskému Zákonu ([[Tóra|Tóre]]) a [[prorok]]om.
| |||