Preťaženie (tiažové zrýchlenie): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Preťaženie premiestnená na Preťaženie (tiažové zrýchlenie) |
rozšírenie |
||
Riadok 1:
'''Preťaženie''' je silové pôsobenie na [[teleso]] alebo [[organizmus]], ktoré je väčšie ako [[tiaž]]. Vzniká pri zrýchlenom pohybe telesa, napríklad pri štarte [[raketa|rakety]], alebo pri pristávaní [[kozmická loď|kozmickej lode]] na Zemi. Miera preťaženia sa vyjadruje v násobkoch [[Tiažové zrýchlenie|zemskej tiaže]] a označuje sa písmenom G. Účinky preťaženia na živý organizmus sa skúmajú na [[
Hlavné [[fyziológia|fyziologické]] dôsledky preťaženia na [[Ľudské telo|ľudský]] (ale aj iný živý [[organizmus]]) sú sťaženie pohybov tela a nepriaznivé prelievanie [[krv]]i. Niekotré časti tela sa prekrvujú, iné naopak odkrvujú. Prílišné odkrvenie [[mozog|mozgu]] spôsobí najprv dočasnú stratu [[zrak|videnia]], potom [[bezvedomie]] až [[smrť]]. Preto je nežiaduce, aby pri pilotovaných kozmických letoch nastávalo prílišné preťaženie. Tomu je prispôsobená aj dráha, orientácia a ťah [[raketový motor|motorov]] [[nosná raketa|nosnej rakety]] či [[kozmická loď|kozmickej lode]]. Odolnosť ľudského organizmu voči preťaženiu môže zvýšiť aj dobrá fyzická kondícia, vhodná poloha [[kozmonaut]]a v lodi, dĺžka jeho predchádzajúceho pobytu v [[stav beztiaže|stave beztiaže]], rýchlosť narastania preťaženia, okolitá [[teplota]] a obsah [[kyslík]]a v kabíne lode.
Najlepšie človek znáša preťaženie v smere [[hruď]] - [[chrbát]], kde je schopný vydržať niekoľko desiatok [[sekunda|sekúnd]] 15 až 20 g. Najmenšiu odolnosť má človek proti preťaženiu pôsobiacemu v smere [[noha|nohy]] - [[hlava]] (tzv. ''negatívne preťaženie''), pretože nastáva poškodenie [[cieva|ciev]] v mozgu. Všeobecne platí, čím kratšie preťaženie pôsobí, tým väčšie hodnoty preťaženia je ľudský organizmus schopný znášať.
{{Encyklopédia astronómie}}
[[Kategória:Kozmonautika]]
[[Kategória:Gravitácia]]
| |||