Krútňava (opera): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d revert vandal |
|||
Riadok 23:
Okolnosti vzniku našej prvej národnej [[opera|opery]] siahajú do roku [[1940]], keď vtedajší vládny komisár [[Slovenské národné divadlo|Slovenského národného divadla]] Dr. Úradníček, pozval básnika [[Ján Smrek|Jána Smreka]], literárneho vedca [[Andrej Mráz|Andreja Mráza]] a Eugena Suchoňa na stretnutie, na ktorom im predostrel výzvu vytvoriť slovenskú národnú operu. Skladateľ si bol vedomý toho, že nová opera potrebuje predlohu, ktorá bude základom skutočne moderného divadelného diela a po dlhšom neúspešnom hľadaní náhodou natrafil na [[Milo Urban|Urbanovu]] novelu [[Za vyšným mlynom]]. Bolo to počas jeho pobytu na liečení v [[Korytnické kúpele|Korytnických kúpeľoch]], kde ho dielo oslovilo do takej miery, že už počas liečenia vypracoval základnú osnovu budúcej opery. Jeho kompozičný postup bol netradičný – jeho primárna predstava vychádzala z hudby, až potom prišlo na rad libreto. Libretistom Krútňavy sa stal autor sám, pričom spolupracoval s režisérom [[Ján Jamnický|Jánom Jamnickým]], básnikom [[Ján Poničan|Jánom Poničanom]] a najmä s operným spevákom, publicistom a dramaturgom [[Štefan Hoza|Štefanom Hozom]], ktorý je uvedený i v záhlaví [[partitúra|partitúry]] ako spoluautor libreta a bol i prvým predstaviteľom postavy Ondreja Zimoňa.
== Predstavenia ==
Premiéra sa konala v SND 10. decembra 1949 v obsadení Katrena – Margita Česányiová, Ondrej – Štefan Hoza a Štelina – František Zvarík. V tomto obsadení existuje v archíve Slovenského rozhlasu aj unikátna historická nahrávka pôvodnej verzie Krútňavy. Režisérom premiéry bol Karel Jernek. Ohlasy prekonali všetky očakávania. Profesor Černušák, známy český publicista, hodnotil premiéru Krútňavy nasledovne: "...Niet pochýb, že slovenské umenie tu má konečne prejav zvrchovane závažný v tom odbore, v ktorom sa doteraz nemohlo vykázať činom rýdzich hodnôt. Krútňava ho prináša v takej miere, že sa javí celkom zaslúžený jej prenikavý úspech. Jej hudba preniká k samej podstate psychologického diania, činí tak s pálčivou citovou vernosťou a výraznou intenzitou. Zužitkujúc odkaz nedávnej minulosti, Janáčkov a Novákov, nesie zároveň silné prvky umeleckej individuality tvorcu. Pevne zakotvená v domácej tradícii, svieti prekrásnymi farbami ľudového života v prejavoch vrúcneho lyrizmu, hýrivej bujarosti, dramatického napätia, aj posväcujúcej katarzie. Je v nej rovnováha strhujúceho temperamentu a tvorivého intelektu, vôle a činu. Pevne verím, nech sa bude utvárať ďalší vývoj slovenskej hudby akokoľvek, že Krútňava zostane jedným z jeho najvýznamnejších medzníkov..."
A aj zostala, hoci krátko po premiére bola jej ďalšia existencia značne ohrozená zo strany ideologickej mašinérie vtedajšieho režimu. Suchoň dostal predvolanie na vtedajší Ústredný výbor KSS, kde mu bolo naznačené, že pokiaľ operu neprepracuje tak aby sa zbavila akýchkoľvek nánosov kresťanstva, z kotrého čistých ideálov celá opera vyrastá, nebude možné ju ďalej uvádzať. Tlak na autora sa vyhranil až do požiadavky vtedajšej kultúrnej kritičky Zdenky Bokesovej pozmeniť dej tak, aby Katrenino dieťa bolo nemanželským synom Jána Štelinu, a nie Ondrejovým legitímnym dieťaťom, ako je tomu v pôvodnej i dnes hrávanej verzii. Starý Štelina tak mal byť "odškodnený" svojim vnukom od Katreny. Táto verzia mala v SND premiéru r. 1952. Až v banskobystrickej inscenácii v roku 1963 sa odvážili opäť vrátiť k pôvodnému deju, avšak stále ešte nebolo úplne možné uviesť Krútňavu s úplne pôvodným textom. A aj na najnovšej nahrávke tejto opery z roku 1988 takmer nezaznieva a ak áno tak len veľmi nepatrne slovo Boh, hriech, vôbec už nie farár, čo najmä badať v parte strého Štelinu, ktorý sa v origináli neustále utieka k Bohu a k motlitbe, čo sme mohli počuť prvý raz až na premiére v roku 1999 v podaní Jozefa Špačka, nakoľko alternujúci Ondrej Malachovský spieval rokmi zažitý "komunistický" text.
==
* Prvý obraz - Vyjadruje brieždiace ráno, keď dievčatá nachádzajú mŕtveho Jána Štelinu pod lesom. Hudobne vyjadrené piesňou Zabili Janíčka. Z poľany pribehne aj Janova milá Katrena, priznáva, že Jano bol včera u nej. Starý Štelina ju v žiali obviní, že ona zavinila Janovu smrť.
* Druhý obraz - Do dediny prišli žandári, aby tu vyšetrili vraždu. Katrena žiali za svojim milým, macocha a tetky ju prehovárajú, že je najvyšší čas pomyslieť na vydaj a nielen za Janom smútiť. Odporúčajú jej Ondreja Zimoňa. Veď ten sa už dávno o ňu uchádza. Starý Štelina Katrene dohovára, aby žila sama v spomienkach na Jana, keď sa dozvedá, že žandári nič nevyšetrili, sľubuje, že vraha svojho syna si nájde sám.
| |||