Občianska spoločnosť (moderný význam): Rozdiel medzi revíziami

doplnenie hesla
(doplnenie hesla)
 
Pojem vznikol v 80. rokoch 20. storočia v súvislosti s "bojom" stredo- a východoeurópskych krajín proti komuninistickým vládam (podľa iných zdrojov v súvislosti s "bojom" latinskoamerických krajín proti autoritatívnym režimom). Pojem nadviazal na starší rovnozvučný filozofický pojem (pozri [[občianska spoločnosť (filozofia)]] ), ktorý sa v priebehu 20. storočia prestal používať.
 
Za súčasť funkčnej občianskej spoločnosti sa pokladá vysoký podiel účasti [[Občan|občanov]] na spravovaní vecí verejných a to práve cez nepolitické štruktúry. Teda vytváranie [[Mimovládne organizácie|mimovládnych organizácií]], podieľanie sa na ich činnosti, prípadne podieľanie sa na tzv. [[Verejná kontrola|verejnej kontrole]], ktorú spravidla vykonávajú [[Médiá|masmédiá]], [[Watchdog|watchdogové organizácie]], organizácie zamerané na kontrolu [[Ľudské práva|ľudských práv]], ale aj neorganizovaní jednotlivci.
 
Funkčná občianska spoločnosť nevyhnutne potrebuje legislatívnu podporu. Jej miera závisí hlavne na konkrétnej podobe legislatívy upravujúcej niektoré [[politické práva]]. Medzi pre občiansku spoločnosť najcitlivejšiu legislatívu patrí hlavne:
* legislatíva umožňujúca uskutočnenie práva združovať sa (zákon o nadáciách, zákon o občianskych združeniach a pod.),
* petičný zákon,
* zákon o zhromažďovacom práve,
* zákon o slobodnom prístupe k informáciám,
* daňové zákony (ktoré môžu výrazne podporiť sponzorovanie mimovládnych organizácií, prípadne pre mimovládne organizácie vytvoriť špecifické zdroje financovania - ako napr. podiel z istých typov daní),
* tlačový zákon a iné.
 
 
1 328

úprav