Plachetnica: Rozdiel medzi revíziami

'''Plachetnica''' je [[Loď|loď]], ktorá je poháňaná silou [[vietor|vetra]]. Je vybavená [[plachta]]mi, pripevnenými na [[sťažeň|sťažňoch]] a [[rahno|rahnách]].

 

Plachetnice boli prvými dopravnými prostriedkami, ktoré využívali na pohyb inú silu než silu ľudských či zvieracích svalov. Len zriedkavo sa spolu s plachtami používali [[veslo|veslá]] ako pomocný pohon pre menšie plachetnice.

 

Využívanie plachetníc je doložené už od [[starovek]]u. Ich systém sa postupne zdokonaľoval a využívali sa v doprave aj [[vojenstvo|vojenstve]]. Väčšina veľkých zemepisných objavov sa uskutočnila za pomoci plachetníc. Ešte na konci 19. storočia, boli plachetnice schopné konkurovať [[parník]]om svojou rýchlosťou, od prelomu 19. a 20. storočia ich skoro zo všetkých oblastí vodnej dopravy vytlačili parníky a motorové lode.V súčasnosti sa plachetnice ešte využívajú na rekreáciu, šport a ako výcvikové lode.

 

V starom Egypte sa prvé plachetnice používali na [[Níl]]e. Z pôvodných [[papyrus|papyrusových]] člnov okolo roku 3300 pred Kr. vznikli drevené člny s veslami a plachtou. Z nich o 600 rokov neskôr aj námorné plachetnice. V druhom tisícročí pred Kr. bol Egypt najväčšou námornou mocnosťou sveta. Jeho lode sa plavili v [[Stredozemné more|Stredomorí]] a [[Indický oceán|Indickom oceáne]]. V [[Arabské more|Arabskom mori]] sa egyptské plachetnice stretávali s mezopotámskou civilizáciou. Nevie sa čo presne od nich prevzali, lebo za dlhé 2000-ročné obdobie svojho vývoja sa egyptské lode zmenili iba nepatrne. Najprv mali ich lode rahnovú plachtu, ktorá bola vysoká a úzka, neskôr širokú a nízku. Nevie sa čo prevzali od krétskej civilizácie, lebo ich lode a plachty boli podobné. Časom Egypťania ustúpili pred národmi, ktoré vedeli stavať lepšie lode.

 

Feničania po Egypte na dlhé stáročia ovládli brehy Stredozemného mora a obchod medzi Západom a Východom. Títo obyvatelia dnešného územia Libanonu mali na stavbu lodí vhodné cédrové drevo a v umení navigácie mali bohaté skúsenosti od Mezopotámcov, Kréťanov alebo Egypťanov. Na pobreží zakladali Feničania osady, jednou z nich bolo [[Kartágo]]. Feničania obchodovali so vzácnymi tovarmi, preto lodiam dali palubu na ochranu nákladu. O vládu o Stredomorie sa neskôr delili s Grékmi a Kartágincami.

 

Orientovali sa podľa hviezd, vďaka čomu sa mohli plaviť aj v noci.

 

Princípom plachtenia je využívanie kinetickej [[energia|energie]] [[vietor|vetra]]. Pri prvých plachetniciach sa využívala len sila vzniknutá aerodynamickým odporom vzduchu, pôsobiaceho na plachtu postavenú kolmo na smer vetra. Tento spôsob umožňoval plavbu len v smere vetra. Neskôr sa plachty zdokonaľovali a boli objavené možnosti postaviť plachty vo vhodnom uhle k vetru, a tak plávať aj kolmo na smer vetra či dokonca križovať šikmo proti vetru.

 

== Konštrukcia plachetnice ==

 

=== Sťažne ===

Sťažeň je hranol, na ktorom sú uchytené napríklad rahná na ktorých sú plachty.<br />

 

Až do [[20. storočie|20. storočia]] sa lodné sťažne vyrábali z dreva. Pôvodne sťažeň tvoril vždy jeden celý kmeň. Veľkosť lodí sa zväčšovala, a tak neskôr sa jeden sťažeň vyrábal až z troch kmeňov.

 

== Druhy plachetníc ==

|| [[Image:Rigging-full-rigged.svg|180px]]

|}