Verzia z 07:50, 23. august 2007 upraviť Liso-Bot (diskusia \| príspevky) Boti 29 201 editací d riesnie sortovania v kategoriach v Osud wikiprojekte {{DEFAULTSORT:Klamárik, Ján}} ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 06:01, 20. máj 2008 upraviť vrátiť Tabularius (diskusia \| príspevky) 1 550 editací - {{Osud na úpravu}} Ďalšia úprava →
Riadok 1: ~~{{DEFAULTSORT:Klamárik, Ján}}~~{{Infobox Osobnosť \|Meno = Ján Klamárik \|Portrét = Riadok 5: \|Veľkosť obrázka = \|Dátum narodenia =[[7. február]] [[1832]] \|Miesto narodenia =[[~~Banská Bystrica~~Lučenec]] \|Dátum úmrtia =[[8. október]] [[1898]] \|Miesto úmrtia =[[~~Slovensko~~Banská Bystrica]] }} '''Ján Klamárik''' (* [[7. február]] [[1832]], [[~~Banská Bystrica~~Lučenec]] - † [[8. október]] [[1898]], [[~~Slovensko~~Banská Bystrica]]) bol [[pedagóg]]. Pseudonym: Kemény == Rodina == * otec Pavol Klamárik * matka Katarína, ~~rod~~rodená Müllerová == Životopis == Študoval na gymnáziu v [[Kiskunfélegyháza\|Kiskunfélegyháze]] a v [[Pešť\|Pešti]]. Od roku [[1847]] študoval [[filozofia\|filozofiu]] v Pešti a v rokoch [[1854]]-[[1855]] vo [[Viedeň\|Viedni]], kde v roku [[1858]] zložil učiteľské skúšky z matematiky a prírodopisu. PhDr. V roku [[1870]] absolvoval zahraničnú cestu, počas ktorej študoval systém školstva. Pôsobil ako zastupujúci profesor na gymnáziu Kiskunfélegyháze, v [[Pécs]]i a inde. Študoval na gymnáziu v Kiskunfélegyháze a v Pešti, filozofiu od [[1847]] v Pešti a [[1854]]-[[1855]] vo Viedni, kde [[1858]] zložil učiteľské skúšky z matematiky a prírodopisu, PhDr. Roku [[1870]] ne ceste v zahraničí študoval systém školstva. Zastupujúci prof. na gymnáziu Kiskunfélegyháze, v Pécsi a i. od [[1861]]-[[1883]] v Banskej Bystrici, od [[1867]] riaditeľ gymnázia, [[1876]]-[[1883]] obvodný školský inšpektor. Od [[1883]] pracovník min. kultúry a školstva v Budapešti, [[1889]] min. radca. Expoment maďarizátorskej politiky v Banskej Bystrici, [[1861]]-[[1867]] dal odstrániť siedmych prof. - národovcov z banskobystrického gymnáziu medzi nimu aj -> M. Čulena, [[1874]] ako hlavný dozorca viedol vyšetrovanie proti gymnáziu v Klaštore pod Znievom, [[1875]] zakročil pri slov. študentom za uctenie pamiatky -> A. Sládkoviča. V maďarizácii spolupracoval s biskupom -> A. Ipolyi-Stummerom a podžupanom -> B. Grünwaldom. Ako školský inšpektor sa pričinil o vznik vyššej dievčenskej školy a chlapčenskej meštianky v Banskej Bystrici. Od [[1883]] riadil zmeny a úpravy v uh. školstve. Literárne začínal ako básnik v antológii gymnaziálnych študentov v Pešti ([[1847]]), potom v časopise Bajai, odborné články publikoval v ročenkách gymnázií a v časopisoch. Prekladateľ a zostavovateľ učebníc, v prácach o organizácii maď. stredných škôl. Spolupracoval na maď.-nem.-slovenskom slovníku -> Jozefa Lósa ([[1869]]-[[1871]]). Zvolenský podžupan, čestný člen krajinskej prof. spoločnosti, krajinskej prof. rady, ~~čestný predseda pedagogickej spoločnosti.~~ V rokoch [[1861]]-[[1883]] pôsobil v [[Banská Bystrica\|Banskej Bystrici]], od roku [[1867]] ako riaditeľ gymnázia, v rokoch [[1876]]-1883 ako obvodný školský inšpektor. Ako školský inšpektor sa pričinil o vznik vyššej dievčenskej školy a chlapčenskej meštianky v Banskej Bystrici. Ako expoment maďarizátorskej politiky v Banskej Bystrici sa podieľal v auguste 1867 na odstránení siedmych slovenských profesorov z banskobystrického gymnázia, medzi nimu aj [[Martin Čulen\|Martina Čulena]]. V roku [[1874]] ako hlavný dozorca viedol vyšetrovanie proti gymnáziu v [[Kláštor pod Znievom\|Klaštore pod Znievom]]. V roku [[1875]] zakročil proti slovenským študentom za uctenie pamiatky [[Andrej Sládkovič\|Andreja Sládkoviča]]. V maďarizácii spolupracoval s [[biskup]]om [[Arnold Ipolyi-Stummer\|Arnoldom Ipolyi-Stummerom]] a podžupanom [[Belo Grünwald\|Belom Grünwaldom]]. Od roku 1883 pracoval ako tajomník Ministerstva kultúry a školstva v [[Budapešť\|Budapešti]]. V roku [[1889]] sa stal ministerským radcom. Od roku [[1883]] riadil zmeny a úpravy v [[Uhorsko\|uhorskom]] školstve. Bol zvolenským podžupanom, čestným členom krajinskej profesorkej spoločnosti, krajinskej profesorskej rady a čestným predsedom pedagogickej spoločnosti. Literárne začínal ako básnik v antológii gymnaziálnych študentov v Pešti ([[1847]]), potom v časopise ''Bajai''. Publikoval odborné články v ročenkách gymnázií a v časopisoch. Bol prekladateľom a zostavovateľom učebníc. V prácach o organizácii maďarských stredných škôl žiadal pomaďarčenie inonárodných škôl na Slovensku. Spolupracoval na maďarsko-nemecko-slovenskom slovníku [[Jozef Lós\|Jozefa Lósa]]. == Ocenenie == * ~~Roku~~V roku [[1870]] bol vyznamenaný radom Františka Jozefa I. == Dielo == * ''A magyarországi kőzépiskolák szervezete és eljárása'' (Budapešť, [[1881]]) * ''A magyarországi kőzépiskolák ujjab szervezete történeti megvilágítással'' (Bratislava, [[1893]]) == Literatúra == Řádek 29 ⟶ 42: * {{OsudBB}} {{DEFAULTSORT:Klamárik, Ján}} ~~{{Osud na úpravu}}~~ [[Kategória:Narodenia v 1832]] [[Kategória:~~Narodenia~~Úmrtia v ~~1832\|Klamárik, Ján~~1898]] ~~[[Kategória:Úmrtia v 1898\|Klamárik, Ján]]~~

Ján Klamárik: Rozdiel medzi revíziami