Tematín: Rozdiel medzi revíziami

Tematínsky hrad vznikol pravdepodobne bezprostredne po [[Mongolský vpád do Uhorska|Mongolskom vpáde]] v roku [[1242]] na mieste staršieho hradiska o ktorého slovanskom pôvode by mohol napovedať rozbor názvu zloženého pravdepodobne zo slov "temä", označujúceho temeno, a staroslovanského slova pre ohradené miesta "týn". Niektorí maďarskí historici odvodzujú pôvod mena od slova "temetö" - cintorín, avšak v zápisoch z poslednej tretiny 13. storočia je zachytený názov ''Temetyn''.

 

 

Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku [[1270]] v súvislosti s pokusom dobyť hrad [[Belo IV.|Belom IV.]], avšak jeho útok odrazil vtedajší majiteľ hradu ''Michal'', syn ''Ondreja'', blízky spoločník ''Belovho'' najstaršieho syna a budúceho panovníka [[Štefan V. (Uhorsko)|Štefana V.]] Ten, už ako kráľ potvrdzuje v roku [[1272]] ''Michalovi'' listinu z roku 1270 v ktorej mu za vernosť a poskytnuté služby daroval niekoľko dedín a v ktorej sa mimo iného spomína ako majiteľ ''Tematínu''.

Za vlády [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovíta I.]] sa v rokoch 1348-50 Uhorsko zaplietlo do vojny o neapolské dedičstvo v ktorom sa vyznamenal ''Vavrinec Tóth'' (Sclavus, Slovák). Jeho syn [[Mikuláš Kont]], kráľovský čašník a [[Tekov (župa)|Tekovský]] [[župan (funkcia)|župan]], od roku 1352 uhorský [[palatín]], dostal v roku 1348 od Ľudovíta hradné panstvo ''Tematín'' (s obcami Hrádok (Harstnuk), [[Piešťany]] (Pessen), [[Horná Streda]] (Zerdahel), [[Lúka]] (Rety), [[Modrová]] (Madro), [[Modrovka]] (alia Madro), [[Moravany nad Váhom]] (Marwan), [[Banka]] (Banya), [[Ducové]] (Duchreuy), [[Hôrka]] (Harka), [[Mošovce]] (Mosoch), Lehota (Lehota) a [[Ratnovce]] (Ratun)). V roku [[1349]] žiada ''Mikuláš'' potvrdenie spoluvlastníctva aj pre svojich mladších bratov ''Leukuša'' (Levka) a ''Bartolomeja''. Po jeho smrti v roku [[1367]] spravovala majetky nielen jeho žena ''Klára'' a jeho syn ''Mikuláš'' ale aj synovia ''Bartolomeja'' ''Ladislav'' a ''Imrich''. V roku [[1395]] sa súdili o lesy s ''Henrichom'', opátom [[Zoborský kláštor|kláštora sv. Hipolyta]] v [[Nitra|Nitre]] na Zobore. Vdova po ''Mikulášovi Kontovi'' žila ešte v roku [[1406]]. Po jej smrti prešiel majetok do rúk jej syna ''Mikuláša'', ktorý získal šľachtický predikát z [[Ujlak]]u a založil rod [[Ujlakiovci|Ujlakiovcov]], ktorej členovia vlastnili hrad a panstvo ''Tematín'' až do vymretia v roku [[1521]]. Posledný ujlakiovský majiteľ bol od roku [[1511]] ''Vavrinec'', ktorý sa sporil s nitrianskym biskupom ''Štefanom''. Príčinou sporu bol biskupov poddaný ''Blažej Sekeráš'' z [[Ardanovce|Ardanoviec]] ktorého chytili ''Vavrincovi'' ľudia keď rúbal drevo a uväznili ho na Tematíne. Biskup sa obrátil na palatína ''Imricha Perína'' aby spor vyšetril a oslobodil väzneného.

 

 

Koncom [[17. storočie|17. storočia]] hrad patril ''Berčéniovcom'' (Bercsényiovcom). V roku [[1665]] sa na hrade narodil jeho posledný vlastník [[Mikuláš Berčéni]], ktorý bol počas [[Povstanie Františka II. Rákociho|Rákociho povstania]] jeho druhým najvýznamnejším predstaviteľom. Po porážke povstania [[22. január]]a [[1710]] sa ''Berčéni'' rozhodol hľadať útočisko v [[Poľsko|Poľsku]], no potreboval k tomu majetok uložený na ''Tematíne''. Hrad ale musel opustiť nocou v preoblečení a s jediným sluhom pred hrozbou dolapenia cisárskym vojskom, ktoré začalo obliehať hrad na druhý deň. Hradná posádka si vyjednala tri dni neútočenia a potom sa vzdala. Berčéniho dvojník bol zatknutý a odvezený do [[Bratislava|Bratislavy]], stavba bola rozbúraná a odvtedy je v ruinách. Skutočný ''Berčéni'' zomiera v roku [[1725]] v [[Osmanská ríša|osmanskom]] [[exil]]e.

 

== Okolie ==

 

Na západ od zrúcaniny hradu sa nachádza prírodná rezervácia [[Tematínska lesostep]] (60 ha), kde sa na [[vápenec|vápencovom]] a [[dolomit (hornina)|dolomitovom]] podloží s tenkou vrstvou pôdy chránia teplomilné druhy flóry a fauny.