Život žien v antickom Grécku: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Peter439 (diskusia | príspevky)
wikilinky
Riadok 1:
'''Ženy v antickom Grécku''' neboli vo svojich obydliach nijako uzavreté, naopak mali úplnú voľnosť pohybu. Dokonca ani nevydaté dievčatá nie sú obmedzované, ale obvykle sa nechávajú sprevádzať komornými alebo slúžkami. V tomto čase ešte neboli známe pravidlá, ktoré budú neskôr zapísané v návode dobrých spôsobov pre ženy, a ktoré pripúšťajú odchod ženy z domu iba v troch prípadoch: účasť na slávnosti, nákupy a náboženské povinnosti.
{{wikify}}
 
'''Život žien v antickom Grécku'''
 
== Žena v domácnosti ==
Ženy neboli vo svojich obydliach nijako uzavreté, naopak mali úplnú voľnosť pohybu. Dokonca ani nevydaté dievčatá nie sú obmedzované, ale obvykle sa nechávajú sprevádzať komornými alebo slúžkami. V tomto čase ešte neboli známe pravidlá, ktoré budú neskôr zapísané v návode dobrých spôsobov pre ženy, a ktoré pripúšťajú odchod ženy z domu iba v troch prípadoch: účasť na slávnosti, nákupy a náboženské povinnosti.
 
Aj keď sa mimo domu ženy mohli pohybovať voľne, v dome to už tak nebolo. Možno v tom nájsť mierne prežitky zo starých náboženských zákazov. Príbytky žien sú oddelené od príbytkov mužov. Miestnosti chlapcov lemujú dookola dvor. Miestnosti dievčat sú vnútri domu blízko matkiných izieb. V bohatých rodinách ich v noci strážia slúžky. Svadobná komnata je manželova izba a muž si tam na noc pozýva manželku, prípadne milenku. V prízemí, v priestoroch vyhradeným slúžkam sú lázne, kde je vstup ženám zakázaný. Tento zákaz vychádza z predpokladu, že muž, ktorý sa kúpe v tej istej vani ako žena, sa vystavuje nepríjemným následkom. Ženy preto používajú prenosné kovové vane.
Řádek 21 ⟶ 16:
Čo sa týka obliekania, v homérskom Grécku malo rúcho obrysy ženského tela skôr zastrieť než zdôrazniť. Skôr ako jeho strih prispieva tu k elegancii bohatstvo, mäkkosť a ľahkosť vlnených alebo ľanových látok.
 
Najurodzenejšie panie a dievčatá nosili [[eanos]], čo bol bohatý voľný a dlhý [[šat]], výdatne riasený a skladaný. Všedný [[odev]] bol jednoduchší. Skladal sa z rovného rúcha zvaného [[chitón]], ktorého dĺžka sa riadila vekom a stavom, a ktoré nosili muži aj ženy. Ženy miesto neho nosili aj voľnejšie rúcho - [[peplos]], čo je u Homéra prostý kus mäkkej vyšívanej látky. Cez ramená si ženy prehadzujú iný kus rovnako širokej, ale jemnejšej látky, takzvaný [[fáros]], ktorý sa okolo boku zriasí, stiahne sa pásom a používa sa ako [[plášť]]. Hlavu si ženy zahaľujú závojom[[závoj]]om. Na nohách nosia opánky, iba kožené podrážky, pridržiavané na chodidlách remienkami ovinutými okolo členkov.
 
== Žena v rodine ==
Řádek 28 ⟶ 23:
Svadba, najmä v urodzených rodinách, má charakter skutočnej zmluvy, uzavretej podľa prísnych predpisov. Zaručuje zákonitej manželke v mužovom dome zvláštne miesto a tiež vysokú vážnosť.
 
Prípady nevery bývali dosť časté a tiež veľmi ľahké, keďže pánove komnaty boli uprostred ženskej časti domu[[dom]]u, naproti tomu boli manželkine komnaty v inom krídle budovy. Nevera bola často súčasťou rodinnej stratégie, lebo nebolo žiaduce ani múdre mať niekoľko legitímnych synov, ak len nemalo byť rodové imanie rozdelené. Preto bolo lepšie mať ľavobočkov, ktorí neboli prizvaní k deleniu pôdy, ale ktorí mohli v prípade úmrtia zákonného dediča nahradiť. Nevera mohla byť tiež vynútená v prípade, že manželka nebola schopná dať svojmu mužovi dediča. Avšak nesmieme sa domnievať, že všetky manželky prijímali milostné výstrelky svojho pána. Každý napríklad pozná Hérine žiarlivostné scény a jej prenasledovanie a nenávisť voči Diovým nezákonným deťom.
 
== Svadba, zásnuby, narodenie ==
Presne stanoveným a značne zložitým súborom obradov získava žena titul ,,legitímnej manželky“ a zároveň s ním v dome aj postavenie, v ktorom nemá súpera. Podľa Hesióda sa muži majú ženiť približne v tridsiatich rokoch a žena sa má vydávať asi v šestnástich.
 
Keď sa otec rozhodol, že dcéru vydá, oznámi to verejne a pozve vhodných nápadníkov, aby sa o ňu uchádzali. Tí sa dostavia k budúcemu svokrovi a ten ich prijme ako hostí a usporiada im hody. Prirodzene, nápadníci neprichádzajú s prázdnymi rukami: prinášajú potraviny pre pána domu a osobné dary pre svoju nastávajúcu – šaty, závoje, šperky. Hojnosť týchto darov[[dar]]ov a okázalosť usporiadaných slávností sa samozrejme líši podľa spoločenského postavenia zúčastnených Tieto predbežné radovánky nemajú byť len príležitosťou k zoznámeniu alebo dvoreniu. Umožňujú nápadníkom, aby mohli navzájom súťažiť v rečnení, spievaní, tanci a súbojoch.
 
Keď si nevestin otec vybral budúceho zaťa, priniesol zať nastávajúcemu svokrovi dary. Sú to tzv. hedna. [[Svokor]] na to dal svojej dcére v deň svadby [[veno]]. Bola to meilia, ,,pozornosti“, ktoré museli byť v prípade manželkinho zapudenia vrátené. Práve táto obradná výmena darov zadali podnet k domnienke, že muž si manželku kupoval.
 
Svadobný obrad spočíval v tom, že manželka bola z príbytku svojho otca slávnostne odprevadená do obydlia manžela. Pred týmto presťahovaním bola usporiadaná veselá hostina - eilapiné; usporiadal ju nevestin otec. Keď nadišiel večer, bola manželka presťahovaná vozom za svitu pochodní a v sprievode družiny, ktorej početnosť závisela na spoločenskom postavení obidvoch rodín.
Řádek 41 ⟶ 36:
Zostávalo vykonať posledný obrad, uskutočniť spojenie novomanželov v novomanželovej svadobnej komnate. Bola to vážna záležitosť, nie úplne bez nebezpečenstva, aspoň pokiaľ ide o manžela. Ženino panenstvo bolo totiž postihnuté kliatbou a ten, kto ho poruší, vystavuje sa hrozným trestom. Jedna z možností, ako zrušiť túto kliatbu bolo, že žena obetovala svoje panenstvo bohu. V starších dobách bola povinnosť vykúpiť sa všeobecná a prísna, a až neskôr sa stala len zámienkou čestnej funkcie, vyhradenej dcéram z najlepších rodín.
 
Prednou a najdôležitejšou povinnosťou manželky je zaistiť trvanie rodu tým, že privedie na svet legitímne deti, najlepšie synov. Ani vstup dieťaťa do rodiny nie ja jednoduchou záležitosťou. Sprevádza sa určitým počtom rituálnych úkonov, ktoré majú pred svedkami zaistiť včlenenie dieťaťa do rodinného rádu a jeho pristúpenie k domácemu kultu. Príchod dieťaťa na svet musí predovšetkým prebiehať v tradičných formách. Keď ženu zachvátia pôrodné bolesti jej družky privolajú pôrodnú babicu. Družky pozdravujú príchod novorodenca na svet rituálnym[[rituál]]nym kvílením. Keď si očistia ruky, uchopia dieťa a ihneď ho vykúpu. Je to očistný obrad, lebo pôrod je poškvrnenie a matka musí byť tiež zbavená poškvrny prinesením obety podzemným božstvám. Umyté [[dieťa]] sa zabalí do nového bieleho kusu plátna, ovinie sa stužkami a uloží do kolísky. Novorodeniatko je potom prinesené otcovi a ten ho môže zavrhnúť, najmä ak má nejakú organickú vadu. Zavrhnuté dieťa je pohodené na nehostinnom mieste zasvietenom bohom. Prijaté dieťa ešte nevstúpilo do rodového spoločenstva. V Aténach sa v klasickej dobe do neho včleňovalo obradom amfidromií, ktoré sa konali piateho dňa po narodení dieťaťa. Desiateho dňa po narodení sa usporiadala nová slávnosť, prinášali sa darčeky[[darček]]y a konala sa [[hostina]].
 
== Náboženský život a ženské mystériá ==
Ženy sa prirodzene účastnia náboženského života a rodových a verejných kultov. V mnohých svätyniach zastávajú význačné funkcie. Túto účasť na verejných kultoch[[kult]]och netreba zvlášť komentovať. Ženy v tomto prípade splývajú s ostatným obyvateľstvom[[obyvateľstvo]]m a sú mu postavené na roveň. Vzhľadom k svojmu pohlaviu plnia určité úlohy alebo zastávajú určité vymedzené funkcie, avšak svojou prácou prispievajú k zvyklostiam a obradom celkom rovnakou mierou ako iní členovia zúčastnenej spoločenskej skupiny.
 
V najstaršom Grécku existovalo združenie žien, v ktorom sa postupovalo od jedného zasvätenia k druhému, a z ktorých boli muži vylúčení. [[Zasvätenie]] bolo sprevádzané tanečným trieskaním, ktorého zbesilý rytmus udával sprievod flauty. Tanečnice upadali do stavu vytrženia a tranzu, pri ňom mali otvorené ústa, ochablú šiju, celé telo napäté a zvrátené dozadu, takže svojím postojom pripomínali typické záchvaty hystérie. Súčasťou zasvätenia bol tiež šialený hromadný útek za svitu pochodní cez hory a lesy. Niektoré tieto zasvätenia vyžadovali, aby zasvätenkyne žily určitú dobu v dlhšom odlúčení od sveta.
 
== Afroditine služobnice ==
V záujme presnosti sa ešte musíme zmieniť o najstaršom ženskom povolaní. Táto živnosť bola prevádzaná v obvode Afroditiných svätýň. Služobnice, hierodúlai, bohyninho chrámu v Korinte[[Korint]]e, boli už oddávna povestné. V druhej polovici 7. stočia dokonca tyrani[[tyran]]i z dynastie Kypselovcov zamýšľali zaistiť im zákonitý monopol. [[Hesiodos]] hovorí o ženách, ktoré nápadným oblečením zdôrazňovali svoj [[zadok]] a ktoré svojimi lichotivými slovami pripravia muža o rozum a nakoniec tieto ženy prirovnáva k zlodejom[[zlodej]]om.
 
== Pozri aj ==