Brúsenie (obrábanie): Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 2 954 bajtov ,  pred 12 rokmi
zatiaľ +text
(uprava rozdelenia (vrátane odstránenia nezmyslu) ,+ interwiki, + obrázok)
(zatiaľ +text)
[[Obrázok:Unbestimmte Schneide.svg|thumb|250px|right|Primcíp brúsenia.]]
'''BrúseniaBrúsenie''' je metódatechnológia [[obrábanie|obrábania]], pri ktorej sa materiál odoberá geometricky nedefinovanýminedefinovateľnými reznými klinmi abrúsneho nástrojmikotúča, ktoré oddeľujú mikročasticečastice povrchových vrstiev [[obrobok|obrobkov]] [[brúsne zrno|brúsnym zrnami]] uloženými v spojive, alebo voľne.
 
== Brúsenie ==
Podstatou každej metódy brúsenia je úber brúsnym zrnom ako efekt účinku brúsneho zrna na obrábaný materiál.
Podstatou každej metódy brúsenia je úber brúsnym zrnom ako efekt účinku brúsneho zrna na obrábaný materiál. Brúsne zrno chápeme ako rezný nôž, ktorý má náhodnú geometriu a orientáciu. Proces brúsenia prebieha za špecifických podmienok - pri brúsení pôsobí intenzívna plastická deformácia v orezávanej vrstve, dochádza k vysokej intenzite trenia pričom sa vyvíja značné množstvo tepla. Okamžitá teplota v zóne rezania dosahuje až 1500°C. Takáto vysoká lokálna teplota môže spôsobiť prehriatie materiálu, oduhličenie povrchu, vznik trhlín a zmenu štruktúry povrchu. Časť triesky sa taví a z miesta rezu odchádza vo forme roztavených mikrokvapiek. Aby sa zabránilo nepriaznivým tepelnýmn účinkom, musí sa brúsený povrch intenzívne chladiť chladiacou kvapalinou.
 
== Kinematika brúsenia ==
Kinematika je ako pri každom obrábaní určená hlavným a vedľajším pohybom. Hlavný pohyb je pracovný rotačný pohyb brúsneho kotúča, vedľajším pohybom je pohyb obrobku, ktorý môže byť priamočiary posuvný, alebo rotačný. Výsledný rezný pohyb je daný výslednicou týchto dvoch pohybov. Hlavný rotačný pohyb je niekoľko násobne vyšší, ako vedľajší pohyb (aj 100 - 200x), preto za reznú rýchlosť považujeme obvodovú rýchlosť brúsneho kotúča [m.s<sup>-1</sup>]. Posuv je definovaný ako posunutie brúsneho kotúča za jednu otáčku obrobku (pri rotačnom brúsení), alebo priamočiary posun obrobku (kotúča) za časovú jednotku (pri rovinnom brúsení).
 
Ukazovateľom efektívnosti brúsenia je úber <math>Q</math>, čo je objem odbrúseného materiálu za jednotku času [mm<sup>3</sup>min<sup>-1</sup>]. Skutočný úber je však daný aj účinnosťou brúsenia (vplyv ostrosti zŕn, chladiacej kvapaliny a pod.)
 
<math>Q = v_o.h.s</math>, kde ''v''<sub>o</sub> je obvodová rýchlosť [m.s<sup>-1</sup>], ''h'' je prísuv [mm] a ''s'' je pozdĺžny posuv [mm]
 
V procese brúsenia, keďže nástroj musí byť tlačený do rezu vzniká rezná sila <math>F</math>, ktorej výslednica je rozložená do hlavnej (tangenciálnej) sily <math>F_c</math>, prísuvovej sily (radiálnej) <math>F_p</math> a osovej sily <math>F_f</math>.
 
Veľkosť tangenciálnej zložky si určíme zo vzťahu <math> F_c=\frac{1000.P_s}{v_k}</math><br />
kde <math>P_s</math> je skutočný výkon na hriadeli stroja [kW] a <math>v_k</math> je obvodová rýchlosť kotúča [m.s<sup>-1</sup>].
 
Rezná rýchlosť pri brúsení je vlastne obvodová rýchlosť kotúča, pričom rýchosť posuvu zanedbávame.
:<math>v_k=\frac{\pi.D_k.n_k}{60.1000}</math>
kde <math>D_k</math> je priemer kotúča [mm] a <math>n_k</math> je počet otáčok kotúča [min<sup>-1</sup>]
 
Obvodová rýchlosť obrobku sa určuje podobne
:<math>v_o=\frac{\pi.D_o.n_o}{1000}</math>
kde <math>D_o</math> je priemer obrobku [mm] a <math>n_o</math> je počet otáčok obrobku [min<sup>-1</sup>].
 
== Rozdelenie ==
** brúsenie vnútorných plôch
** bezhrotové brúsenie
** rovinné brúsenie vodorovné a zvislé
** tvarové brúsenie
** kopírovacie´
** brúsenie závitov
*[[jemné brúsenie]]
**[[lapovanie]]