Sobranecké kúpele: Rozdiel medzi revíziami

'''Minulosť Sobraneckých kúpeľov.'''

Ako možno z rôznych historických prameňov vidieť, história Sobraneckých liečivých kúpeľov je pomerne bohatá. Najstarší doklad o Sobraneckých kúpeľoch pochádza z roku 1336. V kronike grófa Starayho sú spomínané ako “Slané liečivé studne” a už vtedy ich mnísi “červených čiapok” využívali na liečbu chudobných. Ako vidno, aj tu boli mnísi prvými kúpeľnými lekármi. Ďalšia významná listina z roku 1680 spomína dav ľudí až z južnej strany Uhorska, ktorí trpia na reumatické choroby. Nemecký cestovateľ Kifalbech okolo r. 1800 po návšteve Sobranechých kúpeľov pripomína, že vo výbave kúpeľov je už 42 hosťovských izieb, čo je na vtedajšie časy pomerne dosť. V r. 1813 zemplínsky župný hlavný lekár Dr. Martin Čermák zozbieral indikácie a odporúčal používať vodu hlavne proti kožným chorobám. V r. 1860 František Turner a v r. 1880 Dr. Kornel Chyzer analyzujú vodu a kúpele propagujú. Na začiatku tohto storočia boli zozbierané a knižne vydané prednášky o Sobraneckých kúpeľoch, ktoré odzneli na balneologických kongresoch v [[Budapešť|Budapešti]] a [[Viedeň|Viedni]]. Dobu najväčšieho rozkvetu kúpeľov môžeme datovať od r. 1850 až do druhej svetovej vojny. Kúpeľná prevádzka mala až na menšie poklesy stúpajúcu tendenciu. O čom svedčí aj to, že v r. 1882 majú kúpele stáleho kúpeľného lekára, lekáreň, poštu a žandársku stanicu. Záujem zo strany hostí bol tak veľký, že častokrát kúpeľné ubytovanie nestačilo a hostia bývali v prenájmoch v okolitých obciach [[Sobrance]], [[Horňa]], [[Baškovce]]. Pre upresnenie, Sobranecké kúpele mali charakter letných kúpeľov, čo znamená, že v prevádzke boli v letnej sezóne od 15. mája do 15. septembra. Vtedy kúpele navštívilo počas sezóny priemerne az 1100 hostí, ktorí sa tu liečili dlhšiu dobu.

V prvej svetovej vojne boli kúpele rozbité, zničené. Do toho času boli kúpele majetkom uhorských magnátov. Gróf Staray bol posledným z nich. Kúpele predal akciovej spoločnosti, ktorá sa vytvorila na znovuvybudovanie kúpeľov, čo sa jej aj do značnej miery podarilo. Dokonca v r. 1938 sa plánovala výstavba kúpeľov pre choroby kože. V druhej svetovej vojne pri oslobodzovaní boli kúpele znovu zničené, ale už neobnovené. Ústredné riaditeľstvo Štátnych kúpeľov v Prahe (s celoštátnou pôsobnosťou) nevenovalo dostatočnú pozornosť, čo sa prejavilo v nezáujme o kúpele na Slovensku a zvlášť tie, ktoré potrebovali nevyhnutnú opravu. “Búrlivé časy hneď po oslobodení sa postarali o to, aby každý nepohyblivý predmet nie len celý inventár, ale aj všetok na stavbu a kúrenie vhodný materiál vymenili svojich majiteľov. Bujná vegetácia východokarpatskej oblasti potom zakryla aj stopy základov.“ (Dr. Russay). Jediná budova, ktorá sa ako tak zachovala bola vilka Varandy, ktorá po menšej oprave bola obývateľná. to všetko “zdedila” Okresná poisťovna v [[Humenné|Humennom]].

V polovici 70. rokov bola komunálna budova zbúraná a na jej mieste bol postavený nový liečebný pavilón (obr. 1). Od 15.5.1972 je tu zriadené lôžkové Fyziatricko-balneologické liečebné rehabilitačné oddelenie s 25 lôžkami v rámci OUNZ Michalovce. V r. 1982 je doplnené lôžkovou časťou na terajších 60 lôžok, keď ešte v r. 1975 malo 31 pacientov. TerazDo fungujeroku 2004 fungovali ako Dislokované (vysunuté) pracovisko odborné medicínske oddelenie NsP II Michalovce, s plnou lekárskou starostlivosťou vrátane nočných služieb. V súčasnosti nie sú v prevádzke.