Pieninské bradlové pásmo: Rozdiel medzi revíziami

Presné informácie o vývoji bradlového pásma v starších obdobiach od [[prvohory|prvohôr]] po [[trias]] nie sú známe, pretože tieto súvrstvia boli od dnešných oddelené a neskôr [[subdukcia|subdukovali]]. O ich charaktere poskytujú čiastkové informácie iba exotické [[obliak]]y, o ktorých sa predpokladá že pochádzali z tzv. [[pieninsképieninská kordiliéra|pieninskej kordiliéry]] <ref name="Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I."/>.

V období [[druhohory|druhohôr]] sa na severe dnešného bradlového pásma nachádzala morská panva. Začiatkom [[Jura (geologické obdobie)|jury]] ([[Hetanžhetanž]] - [[Sinemúrsinemúr]]) došlo na viacerých miestach k vertikálnym pohybom kôry a vzniku elevácií a reťazcov ostrovov, ktoré boli od seba oddelené poklesnutými časťami paniev, tzv. trógmi.<ref name="Plašienka, D.">Plašienka, D., [http://geolines.gli.cas.cz/fileadmin/volumes/volume14/G14-075b.pdf 2002. Early Stages of Tectonic Evolution of the Pieniny Klippen Belt. Geolines 14 (2002)]</ref>, tzv. trógmi. V tomto mori sa spočiatku usadzovali čierne [[bridlica (sediment)|bridlice]] a sliene, pretože členité dno neumožňovalo dostatočný pohyb prúdov a okysličovanie dna.

V [[bajok]]u v [[stredná jura|strednej jure]] sa tento priestor začal diferencovať na dve časti, v dôsledku vynárania tzv. [[Czorstynský chrbát|Czorstýnskeho chrbátu]]. Severnú časť tvorila [[Magurská panva]] a južnú [[Pieninská panva]] (niekedy tiež označovaná kysucká). Výzdvih Czorstýnskeho chrbátu bol spojený s rotáciou (tilting) blokov kôry severnej časti oceánu [[Tethys (more)|Tethys]] <ref name="Aubrecht, R. and Sýkora, M.">Aubrecht, R. and Sýkora, M., [http://geolines.gli.cas.cz/fileadmin/volumes/volume17/G17-015.pdf 2004. Jurassic-Cretaceous Evolution of the Czorsztyn Unit (Pieniny Klippen Belt, Western Carpathians): New Aspects. Geolines 17 (2004)]</ref>. V pieninskom bazéne sa v tomto období usadzovali jednak plytkovodné vápence czorsztýnskej jednotky ako aj hlbokomorské súvrstvia kysuckej jednotky. Už v [[bat]]e sa však pieninská panva začala rozpadať, vznikol [[rift]], pozdĺž ktorého sa začala vytvárať nová [[oceánska zemská kôra|oceánska kôra]] alebo suboceánska kôra, tzv. [[Váhikum]]. To je dnes považované za pokračovanie [[Penninikum|Penninika]] [[Alpy|Álp]] (dnes uzavretý [[Ligurský oceán]] tiež Piemontsko-ligurský či Penninický oceán). Tento menší oceán, ktorý bol súčasťou väčšieho [[Tethys (more)|Tethysu]] spôsobilsa pričinil spolu s ďalšími novovznikajúcimi oceánmi o rozpad územia [[Pangea|Pangey]] na dve časti, južnú [[Gondwana|Gondwanu]] a severnú [[Laurázia|Lauráziu]],. Pieninský oceán dosiahol najväčší rozmer v stupni [[Kelovejkelovej]].<ref name="Aubrecht, R. and Sýkora, M."/>.

Na začiatku kriedy stále pokračovalo rozpínanie oceánskeho dna Váhika. Došlo však k poklesávaniu magurskej panvy aj Czorstýnskeho chrbátu, ktorý nakoniec celkom poklesol pod hladinu mora. V neskoršom období od strednej do vrchnej kriedy sa usadzovali najmä [[slieň|sliene]]. V senóne sa pasívny styk Váhika s južnejšími jednotkami narušil a začala [[subdukcia]]. Po jej skončení začala kolízia Západokarpatského orogénneho pásma s kôrou oravika.<ref name="Plašienka, D."/> Druhotné komplexy týchto hornín boli najprv intenzívne zvrásnené v tzv. [[Laramská fáza|laramskej fáze]] (alebo jarmutskej fáze) alpínskeho vrásnenia začiatkom [[paleogén]]u. Mohutný tlak z juhu spôsobil, že jednotlivé vrstvy boli rozlámané a presunuté na seba, čím sa ich plocha výrazne zmenšila. Vrásnenie malo za následok vznik severne uklonenej [[vrása|vrásovo]]-[[Príkrov (geológia)|príkrovovej]] stavby. Oblasť následne v [[paleogén]]e znovu zalialo more, v ktorom sa usadzovali [[flyš]]oidné sedimenty.

Koncom [[oligocén]]u tektogenéza Západných Karpát pokračovala za [[Sávska fáza|helvétsko-sávskej fázy]]. Mohutný tlak však bradlové pásmo stláčal už zo severu i z juhu. Vzniklo tak mnoho úzkych a vysokých antiklinál. Nesúrodý podklad sa však nevrásnil harmonicky. Tvrdé vápencové jadrá antiklinál sa správali inak ako ich slieňový obal, keďže boli podstatne pevnejšie a odolávali tlaku odtrhli sa a vytvorili v slieňoch šošovky. Pri ďalšom stláčaní sa tieto šošovky vápencov v slieňoch rôzne pohybovali - ako hrozienka v ceste<ref>Mišík, M., 1976. Gologické exkurzie po Slovensku. SPN, Bratislava, 276 s.</ref>. Po tom čo v miocéne došlo k subdukcii oceánu flyšového pásma začal blok Západných Karpát rotovať. Uvoľnenie obrovského tlaku, ktorý nastal pri nerovnakej rýchlosti subdukcie na západe a východe, mal za následok transformný pohyb jednotlivých jednotiek a ich značnú deštrukciu. Po ústupe mora sliene [[erózia|erodovali]] rýchlejšie ako vápence. Pevné bradlá boli za laramskej fázy už čiastočne oddelené od mäkších súvrství a vytvorili tak pruh bradiel, tiahnúci sa cez celé Karpatské pohorie.