Pieninské bradlové pásmo: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Posledné úpravy používateľa 78.99.94.63 (diskusia) vrátené; bola obnovená posledná úprava Kelovy |
→Vznik a vývoj: opravy |
||
Riadok 25:
=== Vznik a vývoj ===
Presné informácie o vývoji bradlového pásma v starších obdobiach od [[prvohory|prvohôr]] po [[trias]] nie sú známe, pretože tieto súvrstvia boli od dnešných oddelené a neskôr [[subdukcia|subdukovali]]. O ich charaktere poskytujú čiastkové informácie iba exotické [[obliak]]y, o ktorých sa predpokladá že pochádzali z tzv. [[
V období [[druhohory|druhohôr]] sa na severe dnešného bradlového pásma nachádzala morská panva. Začiatkom [[Jura (geologické obdobie)|jury]] ([[
V [[bajok]]u v [[stredná jura|strednej jure]] sa tento priestor začal diferencovať na dve časti, v dôsledku vynárania tzv. [[Czorstynský chrbát|Czorstýnskeho chrbátu]]. Severnú časť tvorila [[Magurská panva]] a južnú [[Pieninská panva]] (
Na začiatku kriedy stále pokračovalo rozpínanie oceánskeho dna Váhika. Došlo však k poklesávaniu magurskej panvy aj Czorstýnskeho chrbátu, ktorý nakoniec celkom poklesol pod hladinu mora. V neskoršom období od strednej do vrchnej kriedy sa usadzovali najmä [[slieň|sliene]]. V senóne sa pasívny styk Váhika s južnejšími jednotkami narušil a začala [[subdukcia]]. Po jej skončení začala kolízia Západokarpatského orogénneho pásma s kôrou oravika.<ref name="Plašienka, D."/> Druhotné komplexy týchto hornín boli najprv intenzívne zvrásnené v tzv. [[Laramská fáza|laramskej fáze]] (alebo jarmutskej fáze) alpínskeho vrásnenia začiatkom [[paleogén]]u. Mohutný tlak z juhu spôsobil, že jednotlivé vrstvy boli rozlámané a presunuté na seba, čím sa ich plocha výrazne zmenšila. Vrásnenie malo za následok vznik severne uklonenej [[vrása|vrásovo]]-[[Príkrov (geológia)|príkrovovej]] stavby. Oblasť následne v [[paleogén]]e znovu zalialo more, v ktorom sa usadzovali [[flyš]]oidné sedimenty.
Koncom [[oligocén]]u tektogenéza Západných Karpát pokračovala za [[Sávska fáza|helvétsko-sávskej fázy]]. Mohutný tlak však bradlové pásmo stláčal už zo severu i z juhu. Vzniklo tak mnoho úzkych a vysokých antiklinál. Nesúrodý podklad sa však nevrásnil harmonicky. Tvrdé vápencové jadrá antiklinál sa správali inak ako ich slieňový obal, keďže boli podstatne pevnejšie a odolávali tlaku odtrhli sa a vytvorili v slieňoch šošovky. Pri ďalšom stláčaní sa tieto šošovky vápencov v slieňoch rôzne pohybovali - ako hrozienka v ceste<ref>Mišík, M., 1976. Gologické exkurzie po Slovensku. SPN, Bratislava, 276 s.</ref>. Po tom čo v miocéne došlo k subdukcii oceánu flyšového pásma začal blok Západných Karpát rotovať. Uvoľnenie obrovského tlaku, ktorý nastal pri nerovnakej rýchlosti subdukcie na západe a východe, mal za následok transformný pohyb jednotlivých jednotiek a ich značnú deštrukciu. Po ústupe mora sliene [[erózia|erodovali]] rýchlejšie ako vápence. Pevné bradlá boli za laramskej fázy už čiastočne oddelené od mäkších súvrství a vytvorili tak pruh bradiel, tiahnúci sa cez celé Karpatské pohorie.
== Hydrogeológia ==
|