|
== Život a dielo ==
[[Obrázok:Jurko1.jpg|thumb|doc. A. Jurko počas prednášky]]
{{copyvio|www.kniznica-poh.sk/bibliografie/jurko.doc}}
Anton Jurko maturoval v r. 1943 na Štátnom slovenskom gymnáziu v [[prešov|Prešove]] a išiel študovať na Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Štúdium ukončil v r. [[1949]].
Po dvojročnom pôsobení v [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémii vied a umení]] v Bratislave sa vrátil na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckú fakultu]] ako interný vedecký ašpirant na Katedru botaniky, kde sa zameral na geobotaniku. V roku 1956 sa stal v tomto odbore prvým kandidátom biologických vied a vôbec prvým absolventom ašpirantúry z botaniky na Slovensku. Kandidátska práca, ktorou ašpirantské štúdium ukončil vyšla knižne pod názvom Pôdne-ekologické pomery a lesné spoločenstvá Podunajskej nížiny (1958). Bola a je aj v súčasnosti podkladom mnohých synekologických štúdií, najmä vo vzťahu k problémom týkajúcich sa vodného diela [[Vodné dielo Gabčíkovo|Gabčíkovo-Nagymaros]].Odborným asistentom na škole bol až do r. 1959. Zaviedol nové prednášky a cvičenia z fytocenológie, pôdoznalectva, bioklimatológie a ekológie rastlín. Organizoval vedeckovýskumnú prácu a pod jeho vedením končili vysokoškolské štúdium prví absolventi prírodovedeckej fakulty so zameraním na geobotaniku. Jeho pričinením vznikla samostatná Katedra geobotaniky na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského.]]
Bohaté teoretické vedomosti, predovšetkým z oblasti ochrany prírody, priviedli doc. Jurka v r. 1959 na aplikované pracovisko v Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, kde sa po krátkom čase stal vedúcim ochrany prírody. Najcennejším výsledkom, ku ktorému sa na tomto pracovisku dopracoval, bola prevencia ochrany prírody vo všetkých okresoch Slovenska, ktorá sa stala východiskovým bodom na zosúladenie záujmov štátnej ochrany prírody a potrieb našej spoločnosti. Naďalej študoval teoretické otázky fytocenológie a pracoval na cieľavedomom poznávaní vegetácie Slovenska.
Po vybudovaní krajských stredísk ochrany prírody a pamiatok sa v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch vracia k výskumnej práci. Pracuje v [[Biologický ústav|Biologickom ústave]] [[Slovenská akadémia vied|SAV]], neskôr v [[Botanický ústav|Botanickom ústave]] [[Slovenská akadémia vied|SAV]] v [[Bratislava|Bratislave]] a opäť prednáša na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.]] ekológiu a všeobecnú ekológiu. V polovici šesťdesiatych rokov sa zúčastňuje prípravy slovenského projektu Medzinárodného biologického programu (I.B.P.) pod názvom „Výskumný projekt [[Báb (okres Nitra)|Báb]]“ (v Bábe pri [[Nitra|Nitre]]) a Programu MAB-[[UNESCO]] ([[Malé Karpaty]]), stáva sa jeho prvým vedúcim. V [[Botanický ústav|Botanickom ústave]] [[Slovenská akadémia vied|SAV]] v [[Bratislava|Bratislave]] v nadväznosti na projekt vzniká oddelenie ekológie a doc. Jurko je jeho vedúcim až do konca roka [[1974]]. Organizuje terénne práce na stacionári v [[Báb (okres Nitra)|Bábe]], na prvom komplexnom ekosystémovom výskume lesa na Slovensku.
Rozsah a šírka jeho aktivít v slovenskej geobotanike bola mimoriadna, venoval sa celej škále rastlinných spoločenstiev. Publikoval mnohé štúdie o lesných spoločenstvách rodného východného Slovenska, pre geobotanickú mapu Slovenska spracoval lesné spoločenstvá Kremnických hôr, čiastočne západných Tatier, Skorušinských vrchov, v podstate celej Oravy a podieľal sa na komplexnom fytocenologickom a ekologickom výskume Slovenského krasu (Silická planina), Vysokých Tatier, Malých Karpát a ďalších oblastí Slovenska.
I napriek značnému zaneprázdneniu organizátorskými problémami v rokoch budovania ekológie na Slovensku (1963-1973) sa aj naďalej venoval fytocenológii. Prehodnocoval tradičné názory na klasifikáciu fytocenóz a rozširoval ich o nové pracovné poznatky. Tieto našli široký ohlas u botanikov u nás aj v zahraničí. Boli napokon červenou niťou doktorskej dizertačnej práce Multiraterálna diferenciácia rastlinných spoločenstiev, ktorú doc. Jurko obhájil v r. [[1974]].
Roky 1974-1976 znamenali v živote doc. RNDr. Jurka, DrSc. podstatný zlom. Bohaté skúsenosti a výborný teoretický základ z fytocenológie strednej Európy mu umožnili hlbšie sa venovať teoretickým otázkam ekológie. Z problematiky najširších ekologických vlastností biocenóz publikoval v priebehu ôsmich rokov vyše 40 pôvodných publikácií.
Od roku 1975 bol vedúcim sektoru ekológie v Ústave experimentálnej biológie a ekológie [[Slovenská akadémia vied|SAV]] v Bratislave až do jeho zrušenia v roku 1990. Venuje sa najskôr metóde ekologických profilov a ekologickému triedeniu lesných spoločenstiev pre potreby ekológov a zoológov. Potom sa sústreďuje na hodnotenie vegetácie pre potreby krajinnej ekológie a krajinoekologického plánovania. Vypracoval celý rad postupov a publikoval rozsiahlu sériu článkov v časopisoch Ekológia, Biológia a Folia Geobotanica et Phytotaxonomica, v ktorých hodnotí vegetáciu pre rozličné praktické potreby ľudskej spoločnosti na základe fytocenologických zápisov.
Popri vedeckej a organizátorskej vyťaženosti bol v úzkom spojení s pedagogicko-výchovnou prácou na Prírodovedeckej fakulte UK. Napriek pôsobeniu na viacerých pracoviskách bol nerozlučne spätý s problematikou výchovy mladých geobotanikov a ekológov na vysokej škole. Bol členom komisie pre štátne záverečné skúšky, členom komisie pre rigorózne pokračovanie, prednášal a viedol diplomové práce. S výchovou mladých generácií súvisela aj funkcia predsedu Komisie pre obhajoby kandidátskych a doktorských prác na Slovensku z odboru botanika.
Z problematiky širších ekologických vlastností bicenóz publikoval vyše 70 pôvodných vedeckých prác. Medzi nimi za najvýznamnejšiu možno považovať knižnú publikáciu Ekologické a socioekonomické hodnotenie vegetácie ([[1990]]), venovanú socio-ekonomickým vlastnostiam vegetácie. Bola podkladom pre ďalšie štúdium takmer všetkých ekológov a je aktuálna aj v súčasnosti. Spolu s geobotanickými štúdiami dosiahol počet jeho vedeckých publikácií takmer 200 a vedeckú fundovanosť jeho publikácií zvýrazňuje i vysoký počet citácií jeho prác, ktorý presahuje číslo 700.
Doc.RNDr. Anton Jurko, DrSc. sa zapísal do histórie slovenskej ekológie a geobotaniky ako výrazná osobnosť, položil základy modernej ekológie.
Zomrel 23. marca [[1997]] v Bratislave, pochovaný je na cintoríne v [[Ružinove]]. [http://www.kniznica-poh.sk/bibliografie/jurko.doc]
== Pamätná tabuľa ==
| 