Prétoriánska garda: Rozdiel medzi revíziami

d
chýba zhrnutie úprav
d
[[Obrázok:Praetorian GuardSoldiers basrelief med.jpg|thumb|right|100px|frame| Praetoriánská garda zobrazená na mramorovom basreliéfe, pôvodne súčasť Augustovho oblúka]]
[[Obrázok:Praetorian CohIII.jpg|thumb|Vojak Praetoriánskej gardy]]
'''Prétoriánska garda''' alebo '''prétoriáni''' ([[Latinčina|lat.]] ''Praetoriani'') boli elitnou skupinou rímskych vojakov, ktorí zároveň vykonávali funkciu telesnej stráže [[Rímsky cisár|rímskeho cisára]]. Vojaci mohli byť rekrutovaní iba z Italov, kolonisti sa nemohli stať vojakmi Praetoriánskej gardy. Túto gardu zriadil cisár Augustus. Za cisára [[Tiberius|Tiberia]], jeho nasledovníka, dal praetoriánsky prefekt Seianus postaviť v [[Rím]]e pre túto gardu tábor, kde boli vojaci ubytovaní. Praetoriáni mali rôzne výhody. Dostávali plat 1 000 sesterciov ročne, čo je o 400 sesterciov viac, ako mal bežný legionár. Od cisára taktiež často dostávali dary, napr. na nový rok, alebo po zvolení nového cisára.
 
Praetoriáni boli organizovaní ako každá iná légia, no ich počet dosahoval až 10 000 mužov. Jednotlivé kohorty tak mali silu 1 000 mužov. Praetoránska kohorta, ktorá mala stráž v cisárskom paláci nenosila panciere, iba prilby a oštepy. Ich uniforma je pre historikov predmetom sporov. Umelecké vyobrazenia praetoriánov ukazujú, že aj bežní vojaci nosili svalový kyrys (Lorica muscula) a prilbu Attica. Viac pravdepodobné je, že v skutočnosti nosili Praetoriáni štandardné panciere typu Lorica Segmentata a prilby Galea (asi zdobený typ Italica). Isté však je, že Praetoriáni stále používali neorezaný štít Scutum.
 
Keď sa účastnili boja (čo bolo zriedkavé) nosili upravené hranaté cisárske Scutá. Ďalej mali pri sebe meč Gladius, dýku Pugio a oštep Pilum. Praetoriáni mali aj elitnú kavalériu zloženú z rimanov a pomocnú kavalériu. Praetoriánski kavaléristi sa uniformou nelíšili od bežných kavaléristov, výnimkou bol štít, ktorý nebol oválny, ale kosoštvorcový. Veliteľ Praetoriánov sa nazýval Prefectus praetorio, ktorý mal zároveň veľkú politickú moc.[[Obrázok:Praetorian CohIII.jpg|thumb|Vojak Praetoriánskej gardy]]
 
Medzi známych prefektov patrí [[Seianus]], ktorý mal záporný vplyv na cisára Tiberia a [[Cassius Chaerera]], ktorý zabil tyrana [[Caligula|Caligulu]]. Praetoriánska garda mala obrovský politický vplyv a často od nej závisela cisárova moc. Keď sa Praetoriáni odvrátili od [[Nero|Nera]], jeho režim padol. Po smrti cisára [[Commodus|Commoda]] v roku 192 Praetoriáni vyhlásili dražbu, v ktorej dražili cisársky trón, pričom ten kto najviac zaplatil mal získať titul cisára. Tá istá vec sa stala aj po Nerovej smrti, sto rokov pred pádom Commoda, keď si trón kúpil [[Galba]]. Nakoniec boj o trón vyhral [[Septimius Severus]], ktorý dal Praetoriánov rozpustiť a ich rady doplnil [[Panónia|Panónskymi]] legionármi a veteránmi, čím porušil pravidlo, že Praetoriáni môžu pochádzať iba z Itálie. Toto pravidlo sa v 3. storočí zrušilo. V tom storočí vládli de facto iba Praetoriáni a ich prefekti, ktorí dosadzovali a vraždili cisárov.
 
Praetoriánov v 4. storočí definitívne rozpustil cisár [[Konštantín Veľký|Konštantín]], pričom dal zbúrať aj ich tábor. No hodnosť Praefectus praetorio ostala v ríši aj naďalej, ako spomienka na bývalú gardu.
 
 
[[Kategória:Staroveký Rím]]
12 142

úprav