Západný Berlín: Rozdiel medzi revíziami

chýba zhrnutie úprav
d
 
Západný Berlín sa skladal z týchto obvodov (podľa spojeneckých sektorov):
:* '''''americký sektor:''''' : Kreuzberg, Neukölln , Tempelhof, Schöneberg, Steglitz, Zehlendorf
:* '''''britský sektor:''''' : Tiergarten, Charlottenburg, Wilmersdorf, Spandau
:* '''''francúzsky sektor:''''' : Reinickendorf, Wedding
Po zjednotení Berlína došlo v rámci územnej reformy (z roku 1998) k zlúčeniu väčšiny mestských obvodov (s platnosťou od 1. januára 2001), pričom v niektorých prípadoch boli zlúčené aj susediace obvody východnej a západnej časti mesta.
 
Po zjednotení Berlína došlo v rámci územnej reformy (z roku [[1998]]) k zlúčeniu väčšiny mestských obvodov (s platnosťou od [[1. januárajanuár]]a [[2001]]), pričom v niektorých prípadoch boli zlúčené aj susediace obvody východnej a západnej časti mesta.
Pretože spojenci delili Berlín na sektory podľa hraníc obvodov ako existovali pred skončením vojny, došlo ku kurióznemu vzniku rôznych [[exkláva|exkláv]] a [[enkláva|enkláv]]. Na území Západného Berlína sa nachádzali dve (veľmi) malé územia, patriace k NDR, na území NDR existovalo viacero územných celkov, patriacich k Západnému Berlínu (celkom 10 exkláv s celkovou rozlohou 113 ha).
 
Pretože spojenci delili Berlín na sektory podľa hraníc obvodov ako existovali pred skončením vojny, došlo ku kurióznemu vzniku rôznych [[exkláva|exkláv]] a [[enkláva|enkláv]]. Na území Západného Berlína sa nachádzali dve (veľmi) malé územia, patriace k NDR, na území NDR existovalo viacero územných celkov, patriacich k Západnému Berlínu (celkom 10 exkláv s celkovou rozlohou 113 ha).
Najznámejšou západoberlínskou exklávou na územi NDR bola obývaná obec Steinstücken. Až začiatkom 70. rokov sa výmenou území získalo niekoľkostometrové spojenie medzi touto exklávou a Západným Berlínom, do tých čias bola obec zásobovaná vrtuľníkmi americkej armády. Neskôr došlo k ďalším výmenám a predajom, posledné územia boli zlikvidované až roku 1988.
 
Najznámejšou západoberlínskou exklávou na územi NDR bola obývaná obec Steinstücken. Až začiatkom 70. rokov sa výmenou území získalo niekoľkostometrové spojenie medzi touto exklávou a Západným Berlínom, do tých čias bola obec zásobovaná vrtuľníkmi americkej armády. Neskôr došlo k ďalším výmenám a predajom, a v [[1988]] boli územnými dohodami vymenené posledné územia. boliObe zlikvidovanéstrany vyhlásili, rokuže 1988už nemajú žiadne ďalšie exklávy v inom teritóriu.
 
== Hospodárska a finančná situácia ==
Povojnovú výstavbu a obnovu mesta, ktorá začínala prakticky od nuly, skomplikovala [[Berlínska blokáda|berlínska blokáda]] a neskôr stavba berlínskeho múra. Veľkou pomocou bol preto [[Marshallov plán]], v hospodárstve sa výrazne prejavila aj pomoc Spolkovej republiky.
 
Pomoc spočívala okrem iného v rôznych subvenciách, ktoré mali zmierniť negatívne dôsledky takzvaného "vojnového„vojnového mesta"mesta“, a ktoré existovali až do zjednotenia. Tieto subvencie viedli k tomu, že mnoho západonemeckých firiem nechalo v Berlíne formálne zhotovovať len časti svojich výrobkov, mali však nárok na subvencie v celej výške. Prevažná časť finančnej pomoci však mala svoje opodstatnenie: bolo potrebné kompenzovať nevýhodnú infraštruktúru, problémy zásobovania elektrickým prúdom, problémy, ktoré súviseli so skladovaním odpadov, vtedy ešte prestarnutosť obyvateľstva a podobne.
 
Isté uľahčenia ako kompenzáciu sťažených okolností pocítili aj obyvatelia: každý berlínsky pracujúci dostával k svojmu platu ešte takzvaný berlínsky prídavok (''Berlinzulage''), ktorý tvoril 8 percent hrubého platu, zvýšené prídavky na deti atď.
 
Celková výška takzvanej spolkovej pomoci obnášala roku [[1983]] okolo 10,5 miliardmiliárd DM a tvorila tak 53 percent rozpočtu Západného Berlína (ktorého príjmy z daní boli v dôsledku rôznych úľav na veľmi nízkej úrovni).
 
== Alternatívne a multikultúrne mesto ==
Západný Berlín sa na jednej strane vyznačoval mnohými provinčnými rysmi, ktoré boli zapríčinené dlhou územnou odlúčenosťou od Spolkovej republiky, na druhej strane hral vyslovene progresívnu úlohu ako jedno z pre mnohé kruhy najatraktívnejších a najžiadúcejších veľkomiest Nemecka; Západný Berlín bolo jedno z mála miest, v ktorom našli miesto snáď všetky skupiny obyvateľov.
 
Značnú úlohu tu hrala Slobodná univerzita (''Freie Universität''), považovaná za jednu z najprogresívnejších v Nemecku. Študentské vzbury koncom šesťdesiatych rokov 20. storočia tu mali svoj začiatok, vyprovokované nielen smrťou [[Benno Ohnesorg]]a ([[1967]]) a atentátom na [[Rudi Dutschke|Rudi Dutschkeho]] ([[1968]]), ale aj veľkou diskusiou o vine a zodpovednosti staršej generácie za [[nacizmus|nacistickú]] minulosť. Neskôr sa stal Západný Berlín (najmä v štvrti Kreuzberg) strediskom takzvanej mimoparlamentnej opozície (''APO, Außerparlamentarische Opposition'') a alternatívnej kultúry, vedúcej na jednej strane k nepokojom a obsadzovaniu domov v dôsledku berlínskej bytovej politiky, na druhej strane k experimentom s novými formami žitia. Na tomto pozadí vznikli tiež rôzne projekty, ktoré sa zaoberali spolužitím berlínskeho obyvateľstva s početne veľkými menšinami cudzincov; tento projekt integrácie a takzvanej multikultúrnej spoločnosti, známi pod pojmom multi-kulti, sa stal koncom osemdesiatych rokov aj politikou senátu (dnes je však považovaný za stroskotaný).
 
Svetoznámy bol však aj orchester Berlínskej filharmónie, dirigovaný osobnosťami ako bol napríklad [[Herbert von Karajan]]. K chápaniu Západného Berlína ako kultúrneho strediska prispela aj opera ''Deutsche Oper'' a ďalší.
15 630

úprav