Západný Berlín: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 8:
Západný Berlín sa skladal z týchto obvodov (podľa spojeneckých sektorov):
:* '''''americký sektor:'''''
:* '''''britský sektor:'''''
:* '''''francúzsky sektor:'''''
Po zjednotení Berlína došlo v rámci územnej reformy (z roku 1998) k zlúčeniu väčšiny mestských obvodov (s platnosťou od 1. januára 2001), pričom v niektorých prípadoch boli zlúčené aj susediace obvody východnej a západnej časti mesta.▼
▲Po zjednotení Berlína došlo v rámci územnej reformy (z roku [[1998]]) k zlúčeniu väčšiny mestských obvodov (s platnosťou od [[1.
Pretože spojenci delili Berlín na sektory podľa hraníc obvodov ako existovali pred skončením vojny, došlo ku kurióznemu vzniku rôznych [[exkláva|exkláv]] a [[enkláva|enkláv]]. Na území Západného Berlína sa nachádzali dve (veľmi) malé územia, patriace k NDR, na území NDR existovalo viacero územných celkov, patriacich k Západnému Berlínu (celkom 10 exkláv s celkovou rozlohou 113 ha). ▼
▲Pretože spojenci delili Berlín na sektory podľa hraníc obvodov ako existovali pred skončením vojny, došlo ku kurióznemu vzniku rôznych [[exkláva|exkláv]] a [[enkláva|enkláv]]. Na území Západného Berlína sa nachádzali dve (veľmi) malé územia, patriace k NDR, na území NDR existovalo viacero územných celkov, patriacich k Západnému Berlínu (celkom 10 exkláv s
Najznámejšou západoberlínskou exklávou na územi NDR bola obývaná obec Steinstücken. Až začiatkom 70. rokov sa výmenou území získalo niekoľkostometrové spojenie medzi touto exklávou a Západným Berlínom, do tých čias bola obec zásobovaná vrtuľníkmi americkej armády. Neskôr došlo k ďalším výmenám a predajom, posledné územia boli zlikvidované až roku 1988.▼
▲Najznámejšou západoberlínskou exklávou na územi NDR bola obývaná obec Steinstücken. Až začiatkom 70. rokov sa výmenou území získalo niekoľkostometrové spojenie medzi touto exklávou a Západným Berlínom, do tých čias bola obec zásobovaná vrtuľníkmi americkej armády. Neskôr došlo k ďalším výmenám a predajom
== Hospodárska a finančná situácia ==
Řádek 21 ⟶ 22:
Povojnovú výstavbu a obnovu mesta, ktorá začínala prakticky od nuly, skomplikovala [[Berlínska blokáda|berlínska blokáda]] a neskôr stavba berlínskeho múra. Veľkou pomocou bol preto [[Marshallov plán]], v hospodárstve sa výrazne prejavila aj pomoc Spolkovej republiky.
Pomoc spočívala okrem iného v rôznych subvenciách, ktoré mali zmierniť negatívne dôsledky takzvaného
Isté uľahčenia ako kompenzáciu sťažených okolností pocítili aj obyvatelia: každý berlínsky pracujúci dostával k svojmu platu ešte takzvaný berlínsky prídavok (''Berlinzulage''), ktorý tvoril 8 percent hrubého platu, zvýšené prídavky na deti atď.
Celková výška takzvanej spolkovej pomoci obnášala roku [[1983]] okolo 10,5
== Alternatívne a multikultúrne mesto ==
Řádek 31 ⟶ 32:
Západný Berlín sa na jednej strane vyznačoval mnohými provinčnými rysmi, ktoré boli zapríčinené dlhou územnou odlúčenosťou od Spolkovej republiky, na druhej strane hral vyslovene progresívnu úlohu ako jedno z pre mnohé kruhy najatraktívnejších a najžiadúcejších veľkomiest Nemecka; Západný Berlín bolo jedno z mála miest, v ktorom našli miesto snáď všetky skupiny obyvateľov.
Značnú úlohu tu hrala Slobodná univerzita (''Freie Universität''), považovaná za jednu z najprogresívnejších v Nemecku. Študentské vzbury koncom šesťdesiatych rokov 20. storočia tu mali svoj začiatok, vyprovokované nielen smrťou [[Benno Ohnesorg]]a ([[1967]]) a atentátom na [[Rudi Dutschke|Rudi Dutschkeho]] ([[1968]]), ale aj veľkou diskusiou o vine a zodpovednosti staršej generácie za [[nacizmus|nacistickú]] minulosť. Neskôr sa stal Západný Berlín (najmä v štvrti Kreuzberg) strediskom takzvanej mimoparlamentnej opozície (''APO, Außerparlamentarische Opposition'') a alternatívnej kultúry, vedúcej na jednej strane k nepokojom a obsadzovaniu domov v dôsledku berlínskej bytovej politiky, na druhej strane k experimentom s novými formami žitia. Na tomto pozadí vznikli tiež rôzne projekty, ktoré sa zaoberali spolužitím berlínskeho obyvateľstva s početne veľkými menšinami cudzincov; tento projekt integrácie a takzvanej multikultúrnej spoločnosti, známi pod pojmom multi-kulti, sa stal koncom osemdesiatych rokov aj politikou senátu (dnes je však považovaný za stroskotaný).
Svetoznámy bol však aj orchester Berlínskej filharmónie, dirigovaný osobnosťami ako bol napríklad [[Herbert von Karajan]]. K chápaniu Západného Berlína ako kultúrneho strediska prispela aj opera ''Deutsche Oper'' a ďalší.
|