Pontos: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 103 bajtov ,  pred 12 rokmi
d
+ este je co upravovat
d (+ este je co upravovat)
{{neutralita}}
{{bezzdroja}}
{{na úpravu}}
 
[[Image:Kukul.jpg|right|thumb|Muž v tradičnom [[trabzon]]skom kroji.]]
 
 
 
[[Image:Kukul.jpg|right|thumb|Muž v tradičnom [[trabzon]]skom kroji.]]
'''Pontos''' (v pontskej [[gréčtina|gréčtine]] ''Πόντος Εύξεινος'' - Pondos efšinos), je historické územie na severovýchode [[Turecko|Turecka]] pri [[Čiernom mori]]. Pontos bol až do r. [[1921]] prevažne [[Grécko|grécky]] kraj, ktorý odpovedal dnešnému tureckému regiónu [[Karadeniz Havalari]].
 
== Názov ==
 
Názov pochádza od mýtického Ponta, syna bohyne zeme [[Gaia|Gaie]]. Slovo ''pontos'' taktiež znamená archaické grécke slovo pre [[more]]. ''Efxinos'' znamená pohostinný. Pontos Efxinos sa teda dá preložiť ako pohostinné more.
 
== História ==
 
Podľa legendy boli prví [[Gréci]] na území Pontu [[Iáson]]ovi [[argonauti]]. V súčasnosti sa predpokladá, že povesť o argonautoch vznikla z pravdivej gréckej výpravy za [[Kolchida|kolchidským]] [[zlato]]m. Istotne však je doložené, že prví Gréci sa tu usadili v r. [[800 pred Kr.]], teda keď tu iónski Gréci založili mesto [[Sinope|Sinópi]]. Kraj teda kolonizoval iónsky kmeň Grékov. V r. [[783 pred Kr.]] bolo na východ od Sinópi postavené ďalšie veľkomesto, Trapezunt ([[Trapezunda]]) a tiež [[Amisos]]. Potom sa v Ponte usadili ďalší grécki kolonizátori. V [[starovek]]om období sa tu hovorilo miestnou formou iónskej gréčtiny. Z Pontu pochádzal aj známy staroveký grécky astronóm, [[Iraklidis Pondios]]. Neskôr tu boli založené mestá [[Tripolis (Grécko)|Tripolis]], [[Komana]] a [[Kotyora]]. Následne bol tento grécky kraj ovládaný [[Peržania|Peržanmi]], ktorých z [[Anatólia|Anatólie]] vyhnal [[Alexander Veľký]]. V helenistickej dobe tu bolo založené grécke [[Pontské kráľovstvo]]. Najslávnejši je kráľ [[Mithridatis]], ktorý vyhnal rozpínajúcich sa [[Rimania|Rimanov]] z Anatólie a ovládol aj [[Atény]]. Avšak jeho armádu porazil rímsky generál [[Sulla]]. Následne sa Pontos dostáva pod rímsku vládu. V tejto dobe bol Pontos rozdelený na dve provincie, západná provincia bola Pontus, východ s Trapezuntom patril pod správu provincie [[Cappadocia]]. V priebehu rímskej vlády prosperovali všetky mestá Anatólie, pričom Trapezunt sa stal základňou rímskej námornej légie. Cisár [[Diokleciánus]] zriadil diecézny systém delenia ríše a zriadil [[diecéza|diecézu]] Pontus, ktorá zahrňovala veľkú časť Anatólie.
 
 
== Kultúra ==
Kultúru Pontu prezentujú grécky folklór a zvyky. Pontský folklór sa odlišuje od ostatného gréckeho folklóru. Ľudový kroj pontských Grékov pozostáva z čierneho turbanu, košele a čiernych nohavíc. Cez plece sa nosili opásané náboje do pušiek. Známy je aj pontský ľudový sláčikový nástroj [[kemenče]], ktorý je podobný krétskej či gréckej tráckej lyre. Na rozdiel od huslí sa kemenče drží zvyslo v ruke. Tento hudobný nástroj je pre pontské pesničky najviac charakteristický. Ďalej je známy aj pontský bubon.
 
Tancuje sa tradične do kruhu, pričom kroky nie sú v tradičnom pevninskom gréckom štýle. Rytmus hudby je síce orientálny, avšak iného typu ako grécky orientálny rytmus. V hudbe aj v krokoch môžeme spozorovať aj keltské prvky, ktoré sem priniesli starovekí [[Kelti]]. Známe tance sú Tik, Chala, Dipat, Andartikos choros a Akritask. Známe ľudové piesne sú Ekaen ke to Čambašim (Horelo v Čambašine), I kor epijen so parchar (Dievča išlo na pole), Rašopulon, Pontia m´enan omat, Romana (Grékyňa) či Chamenas patridas (Stratenej vlasti). Známi pontskí speváci boli hlavne [[Chrisanthos Theodoridis]] a [[Stelios Kazantzidis]], potom Pavlidis a Michalidis zo žien hlavne Dina Tsoleridu. Dodnes si pontskí Gréci udržujú v Grécku svoje zvyky, organizujú kultúrne festivaly a hovoria svojim jazykom. V Grécku ich žije okolo 2 000 000. Dnes už sa často mnoho pontských Grékov vyberie na zájazd do Pontu, pozrieť sa na vlasť svojich predkov. Jazyková skupina pontských Grékov obýva aj Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan, Rusko a Krym. Väčšina z nich sa však po páde komunizmu v r. 1989 vysťahovala do Grécka.
Kultúru Pontu prezentujú grécky folklór a zvyky. Pontský folklór sa odlišuje od ostatného gréckeho folklóru. Ľudový kroj pontských Grékov pozostáva z čierneho turbanu, košele a čiernych nohavíc. Cez plece sa nosili opásané náboje do pušiek. Známy je aj pontský ľudový sláčikový nástroj [[kemenče]], ktorý je podobný krétskej či gréckej tráckej lyre. Na rozdiel od huslí sa kemenče drží zvyslo v ruke. Tento hudobný nástroj je pre pontské pesničky najviac charakteristický. Ďalej je známy aj pontský bubon.
 
Tancuje sa tradične do kruhu, pričom kroky nie sú v tradičnom pevninskom gréckom štýle. Rytmus hudby je síce orientálny, avšak iného typu ako grécky orientálny rytmus. V hudbe aj v krokoch môžeme spozorovať aj keltské prvky, ktoré sem priniesli starovekí [[Kelti]]. Známe tance sú Tik, Chala, Dipat, Andartikos choros a Akritask. Známe ľudové piesne sú Ekaen ke to Čambašim (Horelo v Čambašine), I kor epijen so parchar (Dievča išlo na pole), Rašopulon, Pontia m´enan omat, Romana (Grékyňa) či Chamenas patridas (Stratenej vlasti). Známi pontskí speváci boli hlavne [[Chrisanthos Theodoridis]] a [[Stelios Kazantzidis]], potom Pavlidis a Michalidis zo žien hlavne Dina Tsoleridu. Dodnes si pontskí Gréci udržujú v Grécku svoje zvyky, organizujú kultúrne festivaly a hovoria svojim jazykom. V Grécku ich žije okolo 2 000 000. Dnes už sa často mnoho pontských Grékov vyberie na zájazd do Pontu, pozrieť sa na vlasť svojich predkov. Jazyková skupina pontských Grékov obýva aj Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan, Rusko a Krym. Väčšina z nich sa však po páde komunizmu v r. 1989 vysťahovala do Grécka.
Známi pontskí speváci boli hlavne [[Chrisanthos Theodoridis]] a [[Stelios Kazantzidis]], potom Pavlidis a Michalidis zo žien hlavne Dina Tsoleridu. Dodnes si pontskí Gréci udržujú v Grécku svoje zvyky, organizujú kultúrne festivaly a hovoria svojim jazykom. V Grécku ich žije okolo 2 000 000. Jazyková skupina pontských Grékov obýva aj Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan, Rusko a Krym. Väčšina z nich sa však po páde komunizmu v r. 1989 vysťahovala do Grécka.
 
[[bg:Понт (област)]]
12 142

úprav