Prétoriánska garda: Rozdiel medzi revíziami

[[Obrázok:Praetorian CohIII.jpg|thumb|Vojak Praetoriánskej gardy]]

'''Prétoriánska garda''' alebo '''prétoriáni''' ([[Latinčina|lat.]] ''Praetoriani'') boli elitnou skupinou rímskych vojakov, ktorí zároveň vykonávali funkciu telesnej stráže [[Rímsky cisár|rímskeho cisára]]. Vojaci mohli byť rekrutovaní iba z Italov, kolonisti sa nemohli stať vojakmi Praetoriánskej gardy. Túto gardu zriadil cisár Augustus. Za cisára [[Tiberius|Tiberia]], jeho nasledovníka, dal praetoriánsky prefekt Seianus postaviť v [[Rím]]e pre túto gardu tábor, kde boli vojaci ubytovaní. Praetoriáni mali rôzne výhody. Dostávali plat 1 000 sesterciov ročne, čo je o 400 sesterciov viac, ako mal bežný legionár. Od cisára taktiež často dostávali dary, napr. na nový rok, alebo po zvolení nového cisára.

Praetoriáni boli organizovaní ako každá iná légia, no ich počet dosahoval až 10 000 mužov. Jednotlivé kohorty tak mali silu 1 000 mužov. Praetoránska kohorta, ktorá mala stráž v cisárskom paláci nenosila panciere, iba prilby a oštepy. Ich uniforma je pre historikov predmetom sporov. Umelecké vyobrazenia praetoriánov ukazujú, že aj bežní vojaci nosili svalový kyrys (Lorica muscula) a prilbu Attica. Viac pravdepodobné je, že v skutočnosti nosili Praetoriáni štandardné panciere typu Lorica Segmentata a prilby Galea (asi zdobený typ Italica). Isté však je, že Praetoriáni stále používali neorezaný štít Scutum.