Japetus (mesiac): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Iné projekty
Eryn Blaireová (diskusia | príspevky)
d wikilinky
Riadok 67:
| nemá
|}
'''Japetus''', písané tiež '''Iapetus''', astronomické definitívne označenie '''Saturn VIII''', je [[mesiac (družica)|prirodzený satelit]] planéty [[Saturn (planéta)|Saturn]], ktorú obieha medzi dráhami [[Titan (mesiac)|Titanu]] a [[Phoebe (mesiac)|Phoebe]] vo vzdialenosti 3,56 miliónov km. Objavil ho [[25. október|25. októbra]] [[1671]] [[Giovanni Domenico Cassini]] a už jeho zaujala skutočnosť, že ho mohol pozorovať iba na jednej strane materskej planéty; na druhej ho svojim [[ďalekohľad]]om nedokázal nájsť. Dnes vieme, že je to spôsobené odlišným [[albedo]]m oboch pologulí satelitu, z ktorých jedna odráža 3 - 5 percent dopadajúceho slnečného svitu, zatiaľ čo druhá až 50 percent.
 
Stredným priemerom 1436 km sa Japetus radí na tretie miesto medzi [[mesiace Saturna|Saturnovými mesiacmi]], za Titan a [[Rhea (mesiac)|Rheu]]. Jeho [[hustota]] je veľmi nízka, iba 1,27 g/cm<sup>3</sup>, takže možno predpokladať, že sa skladá prevažne z [[vodný ľad|vodného ľadu]] s prímesou [[silikát]]ových [[hornina|hornín]]. Až do preletu sondy [[Voyager 2]] [[22. august]]a [[1981]] mali astronómovia vo vzťahu k Japetu viac otázok ako odpovedí, záhadou boli najmä odlišné reflexívne schopnosti povrchu. Dnes v zásade existujú dve [[hypotéza|hypotézy]], prečo má povrchová vrstva Saturnovho satelitu tak rôznorodý vzhľad - teória impaktov-sopiek a teória Phoebe. Obe vychádzajú z premisy, že anomáliou je tmavá pologuľa.
 
Prvá hypotéza predpokladá, že tmavý materiál sa na povrch dostal kombináciou [[sopečná činnosť|sopečnej činnosti]] a [[impakt]]ov. Druhá označuje za pôvodcu tmavého zafarbenia mesiac Phoebe, z ktorého mohol byť materiál vyvrhnutý impaktom a pak „zozbieraný“ Japetom. Nasvedčovala by tomu skutočnosť, že tmavá pologuľa je obrátená v smere obežnej dráhy satelitu (Japetus má [[Viazaná rotácia|viazanú rotáciu]]), takže by sa na nej prach a úlomky z Phoebe mohli naozaj usadzovať. Ani jedna hypotéza zatiaľ nebola dokázaná, proti druhej však svedčia najnovšie údaje o Phoebe, získané sondou [[Cassini (sonda)|Cassini]].
 
Na prelome rokov [[2004]] a [[2005]] zhotovila [[Cassini (sonda)|sonda Cassini]] veľa snímok Japeta, ktorých rozlíšenie je lepšie ako v prípade snímok sondy Voyager 2. Bolo zistené, že tmavá pologuľa (označovaná ako ''Cassini Regio'') je rovnako ako pologuľa svetlá posiata množstvom [[impaktný kráter|kráterov]] - najväčší má priemer 600 km. Vedcov však prekvapilo zistenie, že v ''Cassini Regio'' sa pozdĺž rovníka tiahne horský hrebeň dlhý viac ako 1300 km a vysoký až 20 km. Čo spôsobilo vznik tak gigantického pohoria je doposiaľ nejasné.
 
== Iné projekty ==