Július Stano: Rozdiel medzi revíziami

Vyštudoval strojné inžinierstvo v [[Brno|Brne]]. Od roku [[1923]] sa venoval politike. Bol ústedným tajomníkom sekretariátu [[Hlinkova slovenská ľudová strana|SĽS]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Stal sa prvým predsedom [[Ústredie slovenského katolíckeho študentstva|Ústredia slovenského katolíckeho študentstva]]. Organizačne sa podieľal na výstavbe študentského internátu [[Svoradov]]. Od roku [[1935]] bol členom [[Krajinské zastupiteľstvo|krajinského zastupiteľstva]]. Podieľal sa na formulácii návrhu na [[autonómia|autonómiu]] [[Slovensko|Slovenska]]. V decembri [[1938]] bol zvolený za poslanca [[Snem Slovenskej krajiny|slovenského autonómneho snemu]], poslancom bol aj v sneme [[Prvá slovenská republika|Slovenskej republiky]]. V poslednej slovenskej autonómnej vláde ([[11. marec]]-[[14. marec]] [[1939]]) zastával post ministra dopravy a verejných prác. Tento post potom zastával aj vo vládach Slovenskej republiky až do začiatku septembra [[1944]]. V roku [[1942]] bol zvolený za prvého generálneho riaditeľa [[Slovenské elektrárne|Slovenských elektrární]]. Funkcie sa však ujal až [[6. september|6. septembra]] 1944 (dovtedy bol zastupovaný tajomníkmi). Funkcie bol zbavený [[11. apríl]]a [[1945]] delegátom predsedníctva [[Slovenská národná rada (1943-1992)|SNR]] pre veci vnútorné.<ref>http://www.seas.sk/_cms_/_files/803/t041101.htm</ref> Po vojne bol zatknutý a osdúdený na štyri roky väzenia. Po prepustení pracoval ako úradník v Ružomberku.